Marcella Molnárová kúpila pozemok s prefíkanými obyvateľmi. Ako to bude riešiť?

„Investovala som do priestoru, ktorý sa mi dlhodobo veľmi páčil. Išlo však o projekt určený primárne na chov zvierat,“ odhaľuje pozadie svojho rozhodnutia. „Moja túžba bola veľká, neodolala som. Premiestniť však exotické zvieratká nie je jednoduchá záležitosť, potrebujú čas na zmenu, aklimatizáciu a mnoho ďalších atribútov.“

O kom je teda reč? Hoci vo svojom najnovšom videu spieva o motýľovi, „zdedila“ korytnačky, ktoré väčšinu z nás prežijú. V dospelosti vážia okolo 150 kilogramov.

„Preto sa dnes môžem chvíľku ešte v dobrom "pýšiť cudzím perím" a tešiť sa z prítomnosti najväčších suchozemských korytnačiek. Ich skutočným majiteľom je chovateľ exotických zvierat, pán Tibor Görcs. Je ich tu niekoľko a ja  sledujem  ich rôzne charaktery a prístup.“

Kým sa  ich podarí premiestniť na vhodné miesto, spoznáva ich a so svojimi doterajšími pozorovania sa s nami rada podelila.
 

Veľmi vnímavé, ale vedia aj nastrašiť

„Na moje počudovanie sú to tvory veľmi vnímavé, komunikatívne, nesmierne zaujímavé a úplne iné, než by sme sa domnievali. Keď sa rozhodnú, vedia použiť svoju silu, vedia presne, na čo majú pevný pancier a využívajú ho na svoju obranu a ochranu. Keď treba, na útočníka riadne zasyčia,“ sumarizuje Marcella svoje skúsenosti s hercami a herečkami. Tieto „dievčatá“ a „chlapci“ totiž nie sú len tak hocikto. Účinkovali v rôznych slovenských televíziách, takže ak sa vám zdajú povedomé, nemýlite sa.

„Pevne sa vám vedia postaviť, idú si tvrdohlavo za svojím a okrem syčania ma napríklad prekvapili tým, ako použijú pevnú podsadu pod sebou na rýchly výpad v prípade, ak sa cítia  ohrozené,“ pokračuje speváčka v rozprávaní.

 

Jedna malá uteká, až nadskakuje, a naučila Marcellu skákať rýchly odzemok 

Spevčáku už poznajú po hlase, a preto k nej hneď utekajú.

„Bežia tak podarene, ťažko to opísať, a jedna z nich, tá najrýchlešia, pritom až nadskakuje,“ smeje sa a dodáva:   „Myslieť si, že korytnačka je pomalá, je záludné. Ak máte nalakované nechty na nohách, myslia si, že sú to kvietky a už  po nich idú. To skáčete priam odzemok, lebo sa môžu  do nich aj zahryznúť, to ich rýchlo musíte zaujať niečím iným.“

Ich obľúbenou pochúťkou sú kvety ibišteka lekárskeho. Vedia ho zjesť niekoľko priehrští, a ak im ich nenatrhajú, poradia si aj samé.

 „Keď nevedia dočiahnuť na kvitnúci ker, dokážu pancierom strom nahnúť tak, že siaha až k zemi. Nie tak, aby vyschol, ale len do tej miery, aby dočiahli obžrať  kvety. Sú pefíkané!“ konštatuje speváčka so smiechom.

„Ibištek im musím trhať spravodlivo. Hneď vedia, ktorá z nich dostala viac a  ktorá menej. Príroda je múdra a keď sledujete tieto tvory vidíte, aké sú dokonalé, ako sa vedia orientovať a ako vedia prežiť,“ hovorí obdivne.

Drink nebude?!

Suchozemské korytnačky vedia vydržať veľmi dlho bez vody, no keď zbadajú Marcellu, „už sa šinú k miskám a presne vedia, že  im kedykoľvek rada nalejem čerstvú vodu.  Ak si chcem len posedieť v tieni orecha, strčia predné nohy do misiek a toľko s nimi budú “chodiť“ a šúchať ich hlasno po chodníku, až kým nevstanem a nenalejem im čerstvú vodičku, pokojne aj šesťkrát. Ak by som to neurobila, to by bolo rachotu! Vedia si riadne presadiť svoje.“

To platí aj o presúvaní sa z miesta na miesto. Keď sa chcú niekam dostať, majú stratégiu za každú cenu prísť k svojmu cieľu.

„Aj vtedy, ak musí jedna korytnačka  prejsť cez dve ďalšie. Je to zábava ich sledovať. Teraz v lete si vyhlbujú hlboké jamy z východnej strany, aby im počas dňa do nich nesvietilo slnko,“ pridá ďalšiu zaujímavosť.   

Nečudo, že teraz, keď sa skamošili, bude pre Marcellu ich odchod ťažší.

„Je to pre mňa úžasná skúsenosť.  Úprimne, budú mi chýbať! I to, že keď prídem a sú schované, stačí zavolať, dievčatá, chalani, mám pre vás mňam, mňam a už sa šinie celý húf zatiaľ "naoko mojich" korytnačiek. Dúfam, že im bude dobre aj na mieste, kam poputujú...“