VILNIUS - Informovala o tom v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá dodala, že k tomu došlo v deň druhého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku.
Cichanovská svoje rozhodnutie o vzniku exilovej dočasnej vlády oznámila v záverečný deň dvojdňovej konferencie bieloruských demokratických hnutí a skupín, ktorá sa konala v litovskom hlavnom meste Vilnius. Úlohou dočasnej exilovej vlády bude zaistiť prechod k moci v Bielorusku.
Spresnila, že Paval Latuška bude vo vládnom kabinete zodpovedať za odovzdanie moci v krajine. Aľaxandr Azarav bude mať na starosti obnovenie právneho štátu v Bielorusku. Valerovi Sachaščykovi bol zverený rezort obrany a národnej bezpečnosti. Za zahraničnú politiku bude zodpovedať Valer Kavalevski.
Zo sveta: Zelenskyj žiada, aby štáty EÚ Rusom zákázali vstup do svojich krajín
Exilová dočasná vláda „sa môže a bude rozširovať," uviedla Cichanovská, ktorá zároveň vyzvala všetkých Bielorusov, ktorí chcú prispieť k transformácii Bieloruska na demokratickú krajinu, aby sa pripojili k jej tímu.
Po prezidentských voľbách 9. augusta 2020 zasiahla Bielorusko vlna protestov proti výsledkom hlasovania, ktoré priniesli víťazstvo autoritárskemu vládcovi Alexandrovi Lukašenkovi, a to aj napriek tvrdeniam opozičných lídrov, že hlasovanie bolo zmanipulované.
Mnohí bieloruskí opoziční lídri boli po prezidentských voľbách zatknutí alebo boli nútení opustiť krajinu. Lukašenko odmietol rokovať s odporcami svojho režimu a jemu podriadené bezpečnostné zložky zasiahli tvrdo proti akémukoľvek nesúhlasu s režimom, pričom zatkli tisíce ľudí vrátane desiatok novinárov.
Počas masových nepokojov alebo v súvislosti s nimi prišlo o život niekoľko demonštrantov. Niektoré organizácie na ochranu ľudských práv tiež tvrdia, že existujú dôveryhodné dôkazy o mučení niektorých zadržaných príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
Z domova: Robert Fico: Ropu odstavila Ukrajina, sankcie nefungujú
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies