Bolo to výnimočné kresťanské stretnutie, na ktorom mali zastúpenie veriaci z viacerých častí Slovenska. Spojilo sa nespojiteľné, aby opäť raz zvíťazila láska spomínaná v Biblii, teda taká, čo nehľadí na zovňajšok, čo neposudzuje dostatok či nedostatok finančných prostriedkov, čo nepovyšuje ani neponižuje na základe vzdelania.
Kazateľ stál na pódiu, do mikrofónu zreteľne odovzdával posolstvá, ktoré potrvajú večne a s nadšením pripomínal verše z evanjelia podľa Jána.
„Ježiš je cesta, pravda a aj život!“ Veriaci súhlasne prikyvovali, i nahlas vyslovovali známe slovo amen a srdcia im poskakovali, kotúľali sa ani lopta, čo sa tak pozdvihovali pri zmienke o Spasiteľovi.
„Povedzte mi ešte niečo, čím je pre vás Ježiš,“ vyzval kazateľ, ktorý rád počas prejavov zapájal i publikum, lebo bohoslužba tak prebiehala živšie a nemal pocit, akoby vravel len tak do prázdnej miestnosti. Ľudia sa pridávali, jeden povedal to, druhý tamto, ale odrazu sa ozval chlapec, asi 7-ročný, ktorý bez zaváhania prekričal všetkých, a dokonca počúvajúcich aj značne ohúril.
„Ježiš je moje všetko!“ I kazateľ zostal prekvapene postávať, i sa potešil, že sa v obecenstve našlo dieťa nebojácne, čo už na pohľad pozná Boha, hoc je vek malý, aj postava ešte nízka. Všetci sa dali do potlesku, také vyznanie predsa nemohlo skončiť bez odmeny, ale chlapča prerušilo davové burácanie ďalšími slovami, tentoraz ešte šokujúcejšími.
„Mne netlieskajte, tlieskajte len Bohu.“ Pred spaním. Týždeň pretancoval do soboty a malá Liana, ktorá dovŕšila 4 roky, si plnými dúškami vychutnávala prítomnosť tak rodičov, ako i starých rodičov. Skutočnosť, že počas šantenia jej robilo spoločnosť i vysmiate slnko, považovala za čosi neopísateľne prenádherné.
Nuž ale deň sa skončil, ako sa končia všetky dni a dospelí sa šli pretrhnúť, aby ju po dobrom priviedli na spánok. „Nie, ja spať nebudem,“ priečila sa Liana a myslela to tak vážne, ako len dievčatá v jej veku vedia. Jej stará mama, unavená a už aj s fantáziou na konci, lebo sa vyskúšali také aj onaké finty, povedala posledné, čo jej zišlo na um, ale veru veľa nádejí do vety nevkladala. Keď by ona mala vyjadriť názor, zrejme by to neplatilo na nikoho, a predsa sa odvážila.
„Spinkaj už, zajtra pôjdeš aj s mamičkou na bohoslužby.“ A Liana sa upokojila, ľahla si a s úsmevom zatvorila oči, lebo ako sa nechala počuť, ona miluje chodenie na bohoslužby, spievanie piesní Bohu a tlieskanie na Jeho počesť.
Možno vás zaujme: Tajomstvo viery: Jedna otázka môže zmeniť celý život. Vďaka jednej otázke môže človek získať prístup do neba!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies