Priemerná. Chorľavá a na pohľad nie príliš krásna. Na jej hlavu sa znášala ľadová voda poníženia. Áno, tak sa začal príbeh ženy, ktorej stačilo zaspievať a každý neprajník musel zatvoriť ústa a prestať si brúsiť jazyk v nemom úžase.
O Susan Boyle by sotvakto preriekol pekného slova, lebo v učení nevynikala a pre komplikácie počas pôrodu, keď sa akosi minul kyslík, sa jej mozog nenávratne poškodil. Ľudia to o nej vedeli, veď sa jej ťažko komunikovalo, obľúbenosť sa jej vyhla, ako sa peniaze vyhýbajú chudobnému.
Dospelosť v samote
Susan Boyle rozhodne nemôže považovať ani mladosť za rozkošnú, samotu vídala deň čo deň a veru sa jej ani nebránila. Nie, nebola celkom nečinná, zamestnanie si našla a ešte aj ušľachtilé, lebo pracovala v charite. S mužmi skúsenosti nenazbierala, vlastne, a to je pravdivá skutočnosť, sa zrejme pri nej potvrdili všelijaké domnienky o starých dievkach a mačkách, lebo i ona si štvornohé spoločníčky rozmaznávala. No dobre, preháňať nebudem, v domácom prostredí jej mačka pobehovala len jedna, a tej venovala svoju dušu.
O bozkávaní sa nič nedozvedela a prvý zážitok, v ktorom sa ústa obtreli o ústa, okúsila až ako 50-ročná, vo veku, keď sa očakáva čosi iné, a nie úplná romantická nezdatnosť. O to viac je však jej osud pozoruhodný, lebo nie je možné neobdivovať ju, nie je možné nepovzdychnúť si a neusmiať sa so želaním, nech ju stretáva všetko šťastie sveta.
Zmena
Písal sa 11. apríl 2009, keď sa v Británii konala súťaž talentov a porota, profesionáli s uchom i okom odborníkov, vyhľadávali kohosi so zlatom v hrdle.
Susan Boyle sa zúčastnila a len čo predstúpila, nikto, skutočne nikto, by nepredpovedal, že práve ona ohúri, že jej vystúpenie sa zapíše do dejín, že vysmievači stíchnu a šepot sa premení na ohlušujúci potlesk.
Vtedy mala 48 rokov, s úpravou výzoru si námahu nedávala, lebo ani porota neskrývala pobavenie, ba i pohŕdanie nad vlasmi, dvojitou bradou a šatami staromódnymi a nevkusnými.
A potom začala spievať... Vybrala si známu pieseň z muzikálu Bedári I dreamed a dream a počúvajúci ohromene civeli pred seba, neschopní uveriť, neschopní pochopiť, neschopní prestať sa triasť pod náporom emócií. Kde bolo niekdajšie posudzovanie? Navždy sa ukrylo pred výnimočným talentom, takým, čo pochádza len z veľkej ruky Boha.
Jej neuveriteľne znejúci hlas si vypočuli všetci, nielen obyvatelia Británie, ale i ostatní, a svet sa ponoril do zahanbenia, lebo Popoluška má všelijaké tváre...
Pravda, ešte vždy sa našli i odporcovia, ktorí beztak kritizovali jej zjav a vymysleli jej nepeknú prezývku Škaredá Susan.
Nuž ale ona pokračovala, lebo bola stvorená na to, aby spievala, a jej fyzická podoba sa tiež napokon poddala. Zmenili ju, i ona sa zmenila, všetko bolo a je zrazu úplne iné.
Zrútila sa
Sláva ju obstúpila, objala ju a nepustila zo zovretia, čo malo za následok i nervové zrútenie. Susan sa liečila, i sa vyliečila, a hoci zlé správy ju nemíňali, ona stále vypúšťa z hrdla poklady.
V roku 2012 sa konečne objavila diagnóza, ktorá vysvetlila ťažkosti s nadväzovaním medziľudských vzťahov a objasnila, prečo sa od samého počiatku líšila od vrstovníkov. Trpí Aspergerovým syndrómom, takže nič, v čom možno pre iných zlyhala, nebola ani trošičku jej vina.
Naučila sa spoznávať radosť a rovnako tak ju i odovzdávať, lebo tak by to malo byť, že dobré si nenecháme pre seba, ale sa podelíme, vložíme sladkosť zo srdca i ďalej. Naučila sa polievať si sebavedomie, lebo kedysi, ešte aj pri prvom kontakte s publikom, jej nezáležalo na tom, ako vyzerá, čo má oblečené. Naučila sa milovať, predovšetkým je zaľúbená do života ako takého, hoc občas nie je medový a skôr pripomína ocot. Čo na tom, keď spieva, robí to s nasadením, s vášňou, robí to, lebo Susan Boyle spievať musí.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Jeho smrť bola náhla. Jeho osudom bola hudba. Kráľ rómskych piesní zanechal veľký odkaz
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies