SKUTOČNÝ PRÍBEH Chcel zabudnúť na ženu, ktorú miloval, a skúsil všetko. Odišiel ďaleko, aj inú si našiel. Napokon to ale vyriešil jeden list

Keby šlo len o lásku, viaceré srdcia by ostali nepolámané, lebo tej býva dosť, aspoň tak sa zdá. Tibor a Linda, aj oni, mladí a zaľúbení až po korienky vlasov, sa zosobášili v nádeji, že nič zlé nepočká, a ak predsa, nebude to až také kruté. Nespôsobí to odlúčenie, neporozbíja sny.

Rozvod

„Požiadam o rozvod,“ zašepkal si Tibor najskôr sám pre seba, lebo povedať čosi také nahlas, by znamenalo, že predýchava pravdu.

Dni plynuli, manželská kríza, o ktorej sa nazdávali, že čoskoro skončí, sa neskončila, čo jej zapríčiňovalo oči plné sĺz a jemu ústa plné hnevu. Až to napokon nevydržal a myšlienku o rozvode už vyjadril i počuteľne. Už sa to nedalo vziať späť, a on ani nechcel nič vracať naspäť. Prečo si predlžovať beztak veľké utrpenie?

„Rozvod, vravíš,“ zavzlykala Linda, neschopná uveriť, neschopná pochopiť. Neschopná prijať. S návrhom nesúhlasila, aj sa bránila, aj sa pokúšala o manžela bojovať, avšak všetka snaha sa ukazovala ako zbytočná.

V Anglicku

Tibor sa naveľa rozhodol, hoci voľba to nebola ľahká, že vezme kufor, nahádže doň oblečenie a usadí sa inde, úplne inde. Mohol by bývať v Anglicku, tam už predsa má známych, ktorí kedysi tiež opustili vôňu rodnej krajiny a vydali sa na skusy. S manželkou sa dlho nelúčil, vybavil si právnika a po dohode s ním skutočne vydýchol minulosť a pobral sa hľadať budúcnosť.

„Neľúbim ju,“ hovoril si, kým bol usadený v lietadle.

„Nie, už ju naozaj neľúbim,“ zopakoval si, keď sa jeho noha dotkla cudzej zeme.

„Viac na ňu ani nepomyslím,“ sľúbil si, len čo položil kufor v novom bydlisku na dlážku a poobzeral sa po priestore, ktorý sa dočasne, možno i navždy, stane jeho domovom.

Prácu si našiel pomerne rýchlo, aj do kolektívu sa začlenil. Vrásky sa mu prehlbovali zakaždým, keď od advokáta počas telefonického rozhovoru musel vypočuť rovnaké, mierne frustráciou podfarbené skonštatovanie:

„Neviem, čo sa to deje, ale rozvod ešte nie je ukončený. Budúci mesiac sa to určite podarí.“

Na káve

Aby sebe a predovšetkým sebe preukázal, že s manželstvom skutočne skoncoval, hoc to ešte nie je oficiálne, začal si chatovať s inou ženou. Konverzácia ubiehala dobre, aj žena bola pekná, nuž nič nebránilo tomu, aby sa stretli a vypili si spolu trebárs aj dve šálky horúcej a sladkej kávy.

„Ty máš rada túto kávu,“ usmial sa Tibor, keď čašníčka uložila na stôl podnos a neznáma sa načiahla, aby si vychutnala objednané. „Moja žena vôbec nepije kávu.“

V podobnom duchu sa nieslo rande až do konca a najzvláštnejšie je, že Tibor si to vôbec neuvedomoval. Ako keby sám seba nevnímal.

„Ja rád čítam knihy, ale moja manželka mala rada iba romantické.“

„Och, túto pieseň sme mali na svadbe!“

„Toto je pekná torta, ale moja manželka by ti povedala, že jej chýba nápaditosť.“

A tak nečudo, že neznáma žena sa vzdala, po štyroch hodinách a naozaj si zaslúži obdiv, že tak dlho vydržala, si povzdychla a vážne predniesla: „Tibor, mal by si sa vrátiť domov. Vráť sa k svojej manželke a povedz jej, že ju ľúbiš.“

Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Vysmievali sa jej, že je škaredá, prvý bozk zažila až ako 50-ročná, ale keď prvý raz vystúpila, celý svet si ju zapamätal

Tibor vytreštil oči, mienil jej protirečiť, ale ona sa otočila na päte a viac jej nebolo. Hľadel na stôl, hľadel kamkoľvek, len aby neprehodnocoval, čo sa mu prihodilo. Dúfal, že rande sa skončí vášnivým objatím, možno zopár bozkami alebo... V ten večer si ale naozaj pobalil oblečenie na návrat, aj keď tvrdil, že odchádza len na niekoľko dní, aby sám dohliadol na rozvod a presvedčil sa, že manželstvo je záležitosť histórie.

Objatie

Linda zatiaľ tíško znášala odlúčenie, a keď zbadala, že manžel prišiel domov, so slovami, že si iba povynáša ďalšie veci, objala ho. Nič nevyčítala, len ho podržala v objatí.

„Nechcem rozvod,“ napísal jej on v liste o dva dni neskôr a zvolil si vskutku netradičný spôsob, ako to povedať. Veď kto už dnes píše listy? Napriek tomu to urobil, ona mu odpustila a spoločne prehlasujú, že ďalšie rozdelenie sa nikdy konať nebude.