ROZHOVOR Jorge Gonzáles: „Keď som uvidel topánky na podpätkoch, obul som si ich a chodím v nich doteraz.“

Objavil sa v klasicky vysokánskych podpätkoch s poriadnou platformou, v lesklom striebornom overale a s obrovskými okuliarmi, ktoré si zložil iba občas. Na fotenie si ich opäť nasadil, vraj sú súčasťou jeho imidžu. V Nemecku je porotcom tanečnej súťaže už desať rokov, na Slovensku absolvoval prvý ročník a s veľkou radosťou, lebo sa cíti trochu Slovákom, nakoľko tu študoval na Univerzite Komenského v Bratislave a býval v rodine, ktorú považuje za svoju vlastnú.

Začnime vaším outfitom. Ako dlho ste si ho vyberali na dnešnú party?

Bolo to veľmi rýchle, lebo na tieto veci mám svoj tím. Prinesú mi oblečenie, ukážu, a ja poviem, že dobre alebo toto nie,  vymenia a nakombinujú mi iné. Ale už ma poznajú, vedia, čo som si schopný obliecť a čo nie. Mám aj svoju vlastnú kaderníčku, ktorá sa mi stará o vlasy a teraz mám takéto– korálkové.

Trvalo dlho, kým  ste sa naučili chodiť na vysokých platformách a podpätkoch?

Vôbec som sa to neučil. To akoby ste sa speváka opýtali, ako dlho sa učil spievať a on vám odpovie – narodil som sa, otvoril som ústa a prišlo to. Uvidel som topánky na podpätkoch, zobral som si ich, obul na nohy, začal som chodiť a chodím v nich doteraz. (Smiech). Jednoduché.

Počas Let’s Dance ste sa vrúcne vítali s našou speváčkou žijúcou v Nemecku Evou Mázikovou. Poznali ste sa už aj predtým?

Nie, nepoznali sme sa. Len tam sme sa zoznámili, ale je to veľmi sympatická, pozitívna žena, a aj keď momentálne nie sme v blízkom kontakte, lebo ja som veľmi rozlietaný, verím, že sa ešte stretneme.

Leto sa pomaly končí, aké bolo to vaše?

Veľmi pekné, navštívil som Sardíniu, Taliansko, krásne som si celé leto užil a posielam mu pozdrav, lebo už ide dostratena.

Čo vás čaká na jeseň?

Niečo nakrúcam v Nemecku, kde sa živím aj ako herec, čo ma veľmi baví. V novembri ideme  na celý mesiac po mestách s Let’s Dance turné, bude to síce nesúťažné, ale budem aj tancovať, aj porotcovať. Na to sa teším, to je rock and roll, máme 25 termínov na štadiónoch, kde budú tisíce ľudí a my ich budeme baviť.

Spomínate si, keď ste prvý raz zasadli do poroty? Nebolo pre vás ťažké povedať tanečníkom – prepáčte, toto nebola salsa alebo waltz, to vyzerá inak? 

Nie, pretože som nič nemusel hrať. Aj v reálnom živote dokážem povedať kritiku, konštruktívnu, neuraziť a nekritizovať za každú cenu. Nie je to jednoduché pre osobnosti, niektoré nikdy netancovali a naraz majú zvládnuť za krátky čas profesionálne tancovať, a to pred obrovským publikom. Preto sa snažím byť objektívny, nie ich deptať, a aj keď to nie je ono, povzbudiť, že nabudúce to bude lepšie.

Čo sa vám páči na Slovensku?

Fuuuu, toho je naozaj veľa. Páči sa mi celkovo Slovensko, je to veľmi pekná krajina, hoci ju mnoho ľudí vo svete nepozná. Po mojom príchode, keď som tu začal žiť ako študent, som objavil veľa vecí a miest. Bratislavu, kde som študoval, mám tu svoju adoptívnu rodinu, u ktorej som býval, milujem slovenskú mentalitu ľudí, mám tu kamarátov. Moja mladosť je Slovensko.

Páči sa vám aj to, keď idete po ulici, ľudia na vás vykrikujú, tykajú vám, chcú sa fotiť?

Neprekáža mi to, mám šťastie na milých, srdečných a prajných ľudí. Robím svoju prácu, ľudia ma poznajú, je to normálne, že sa chcú fotiť, chcú podpisy, nakoľko som známy, musím rátať s tým, že ma budú na ulici poznať a chcieť pokecať. Naozaj mi to neprekáža. Urobím si spoločné foto, podebatujem a idem ďalej.

Ktoré slovenské jedlo vám chutí najviac?

Musím si dať pozor na to, čo poviem, lebo moja slovenská mama je na toto veľmi citlivá, je totiž skvelá kuchárka. Ale keď prídem na Slovensko, vždy si dám vyprážaný syr, hranolky a tatársku omáčku, lebo to bolo najlacnejšie; keď som bol študent,  dokázal som ho jesť stále. Milujem to aj dnes, ale rovnako bryndzové halušky od mojej slovenskej mamy a ona so smiechom vždy hovorí, prestaň už s tým vyprážaným syrom!

Na Kube je zvykom, že kdekoľvek začnete na ulici tancovať, ľudia sa hneď pridajú, bez zábran tancujú s vami. Slováci túto spontánnosť v povahe nemajú. Nechýba vám to?

Nemôžeme byť na celom svete rovnakí a pochopil som, že slovenská mentalita je iná, ľudia sú konzervatívnejší, uzavretejší, hanblivejší, trochu sa boja. Na začiatku. Potom podľa vypitého množstva slivovice alebo borovičky pokojne skáču aj po stoloch, zábrany opadajú. (Smiech). Ale už sa to pomaly aj tu otvára, pravdou je, že dievčatá sú odvážnejšie. Keď prídem na diskotéku a začnem tancovať, dievčatá sa  pridajú skôr, chlapci sú nesmelší.

Kedy ste sa stali známou tvárou, celebritou?

Určite to bolo podstatne skôr, ako som sa stal porotcom v tanečnej súťaži. V Nemecku som sa preslávil vďaka šou Germany's Next Topmodel, ktorú režírovala Heidi Klum. Po tejto šou ma ľudia spoznávali, lebo to pozeralo veľa ľudí a zastavovali ma na ulici, takže tam by som hľadal začiatky slávy. Potom prišiel tanec a porota.

Čo všetko robíte  aktuálne  v Nemecku?

Mám svoj vlastný biznis, svoju vlastnú šou, aj vlastnú tanečnú akadémiu, mám aj kolekciu oblečenia, a ako som spomenul, som aj herec, nakrúcam filmy, seriály, takže naozaj mám veľa projektov. Ale Let’s Dance je mojou srdcovou záležitosťou. Čo sa týka mojej vlastnej šou, buďte trpezliví, je možné, že v budúcom roku ma v nej uvidíte aj na Slovensku.

Mohlo by vás zaujímať: ROZHOVOR Slovenský ABBA revival ABBORN dostal zelenú od originálnej ABBY!