NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatok

Nie je ani jedno ucho, ktoré pri aspoň jedinej príležitosti nezačulo toľko citovaný text, nesie v sebe akúsi útechu, akési občerstvenie a zameriava pozornosť tak, aby na okamih ušla od problému a sústredila sa na jediné. Aby sa celkom oddala myšlienkam na Boha, na Jeho starostlivosť, na to, že s Ním nikdy nebude núdza o pomoc.

Kiežby sme si oveľa viac uvedomovali, čo znamená, že On, vládca nad všetkým, je pastierom, kiežby sme večnú pravdu vedeli uchopiť vždy, v snehu aj počas pálivého slnka. Lebo tak to je, že ak naozaj pochopíme a zavesíme si to na srdce ako vôbec nie ťaživý prívesok, oveľa lepšie sa nám bude predierať aj v nešťastí. Naša pamäť si zakaždým, aj v údolí súženia, pripomenie, že predsa je nablízku On, že predsa existuje nádej.

Neunaví sa

Pastier sa jakživ neunaví, ani vtedy, keď sa deň vláči, ani vtedy, keď na svet dopadá ťažká noc. Neustále bdie nad tými, ktorí sú mu drahí, neustále má oko otvorené, aby nebodaj čosi neušlo pohľadu. Vidí nás, keď plačeme, keď sa smejeme, aj keď sa hneváme či si pripadáme prázdni a bez jedinej štipky emócie. Môžeme teda pokojne zadriemať, sme v rukách dokonalého.

Nech neochorie

Pastier je ten, čo sa stará, aby jemu zverené ovce neochoreli, nech je telo pripravené a odolné stretávať sa so životom. Preto a len preto občas i niečo zakáže, odniekiaľ vyvedie preč alebo sa postaví na odpor, keď sa zvýši chuť zutekať. Boh nie nad všetkým súhlasne prikývne, nie všetko považuje za správne, ale zďaleka nie pre krutosť, lež pre čistú lásku. Ako by povolil čokoľvek, o čom vopred vie, že uškodí, že ublíži, že zlomí srdce a podlomí zdravie? Nie, ako pastier na pleciach nesie povinnosť uchrániť a varovať. Napriek tomu však ovca zlyhá a porobí si po svojom, lebo má ponechanú slobodnú vôľu, a dokonca i v takom prípade sa pastier ukazuje ako ošetrovateľ. Očisťuje rany, drží v náručí, uľahčuje, čo pôsobí nezvládnuteľne.

Hľadá

Niekedy sa stane, že ovca sa stratí, že opustí pohodlie a pokoj a vydá sa na skusy. V stave zblúdenia, hoc si neskôr aj uvedomí, že urobila hlúposť nad hlúposť, rada by sa bola vrátila, rada by vykročila späť k pastierovi. Myslí si, že je už koniec, lebo nevie, kam sa podieť, že je odsúdená na osamelosť a zabudnutie. Pastier ale i v období strácania sa prejavuje, aký je láskavý a milosrdný. Nielenže nezanevrie, ešte aj hľadá, chodí sem aj tam, aby našiel a prijal späť.

Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Nechcime žiť drámu, radšej si vyberme každodenné dobrodružstvo s Bohom

Nuž teda keď sa ocitneme v udalosti, v ktorej sa nám budú omieľať len viny, a Boha budeme vnímať ako priveľmi ďalekého až nedosiahnuteľného, nie je to posledná bodka. Lebo pastier práve kráča, už je uprostred cesty, aby zachránil.