Život je ťažký pre nás všetkých, ale tieto tri typy ľudí to majú najhoršie!

Veľa vecí dáva a rovnako tak berie, prekvapuje nás a potom sa tvári, že nevie byť iný ako stereotypný. Je v ňom toľko nevysvetliteľného, až sa hlava zatočí, ale pravdou je aj to, že občas si ho znepríjemňujeme my a iba my. Každý by si vedel spočítať, v čom sa príliš necháva ubíjať, ale tri typy ľudí to majú asi predsa len ešte zaťažujúcejšie.

Obviňujúci sa

Svedomie nám nie je darované len tak, a pokiaľ sa niekomu nikdy neozýva, určite to nie je nielenže správne, ale ani zdravé. Existujú však jedinci a je ich dosť, ktorí sa obviňujú pre zbytočnosti, a to je hotové duševné mučenie. Akonáhle sa čosi len trochu pokazí, nehľadajú skutočnú príčinu, ale okamžite vidia seba ako nedostatočne múdrych, nedostatočne dobrých, nedostatočne zručných.

Neoddychujúci

O nadbytočnom nepokoji by mohli rozprávať aj tí, čo nevedia nájsť rovnováhu medzi prácou a voľnosťou, medzi povinnosťou a odpočinkom. Bremená, ktoré by mali ostať pohodené za dverami príbytkov, aby počkali na ďalšie pracovné okamihy, sa prenášajú do rodín, znečisťujú myseľ, ohrozujú zdravie a menia spánok na bezsenú noc. Tragédia spočíva v tom, že neoddychujúci sa jednoducho nedokážu prestať starostiť, a ak aj v ovzduší chýba problém, myseľ si ho raz-dva vyrobí.

Zodpovední za iných

Na zozname trpiacich jednoznačne vyčnievajú ľudia so sklonom priveľmi pomáhať. Pravda, vo svete, v ktorom si zlo robí, čo chce, je chvályhodné a aj nevyhnutné ukazovať, že dobro predsa len nevymrelo, ale keď sa hranica posunie, až celkom zmizne, skončí to viacerými vnútornými zraneniami, a vôbec nie malými. Tí, ktorí stále pomáhajú, dávajú často radu bez vyžiadania, idú si aj jazyk zodrať, aby čo najpresvedčivejšie zargumentovali a uviedli na správne cesty a aj skutkami naznačujú, ako by sa veci mali vyfarbiť. Pre svoju jemnú povahu bývajú neraz obeťami využívania, lebo aj ostatní si uvedomujú, že stačí zdvihnúť telefón, mierne zatlačiť, trošku nasľubovať a oni budú hneď a zaraz k dispozícii.