Klára je na pohľad ako ktorákoľvek iná žena, aj do práce chodí, aj býva unavená a sklamaná, ani oblečením nijako nevyniká, avšak jej rozprávanie je vskutku zaujímavé. Opäť sa raz potvrdzuje, že človek môže mať vzhľad, aký len chce, ale v každom drieme niečo neobyčajné. Niečo, čo sa oplatí spoznať.
Veď si len spomeňme, koľké tváre vídame, koľkých zdravíme a možno ani netušíme, že jeden potajme píše knihu, druhý má zlato v hrdle a tretí taký zmysel pre humor, až by rozosmial aj skalu.
Klára má iste viaceré prednosti, čo by stáli za zmienky, ale predovšetkým je to žena, čo sa, aspoň ako povedala, odnaučila zbytočne trápiť.
Vyhrala by
„Ak by existovala súťaž v tom, kto sa najviac stresuje a kto sa navyše stresuje pre najväčšie hlúposti, s prehľadom by som vyhrala. Navonok som sa usmievala, ale vo vnútri som bola stále klbko nervov. Trápilo ma, čo bude zajtra, trápilo ma, či zvládnem to aj tamto, trápili ma veci, ktoré sa vlastne ani nikdy nestali,“ prezradila Klára svoje minulé črty. Jej práca v oblasti marketingu bola preplnená napätím, rodinné pomery sa tiež nerozvíjali podľa predstáv a navyše jedna zlá správa striedala druhú, ako keby medzi sebou viedli tichý boj.
„Najskôr to bolo celkom zvládnuteľné, ale neskôr som začala mať vážne zdravotné problémy. Trpela som bolesťami chrbtice, nevoľnosťou, nespavosťou, úzkosťou, bolo toho naozaj veľa. Uvedomovala som si, že takto to ďalej nepôjde, ale nech som premýšľala, ako som chcela, nedokázala som sa toho zbaviť. Jeden deň som bola naladená optimisticky, ale potom zasa stačil maličký tlak a ocitla som sa opäť na dne. Bolo to ako na hojdačke.“
Seriál
Klára tvrdí, že obrat sa ohlásil pri činnosti takej bežnej, ako je sledovanie seriálu. Málokto by predpokladal, že sedenie a zapozeranie sa na vymyslený dej, má moc natoľko ovplyvniť niečie presvedčenie.
„Áno, uvedomujem si, že to možno znie šialene, ale tak to bolo. Pozerala som seriál, v ktorom jeden z hrdinov tiež zažíval podobné stavy, asi ešte horšie. Jeho rodinní príslušníci nevedeli, čo s ním a nepomohol ani terapeut. Nakoniec on sám objavil nejakú filozofiu, ktorá učí, že kedykoľvek sa dostaneme do znepokojujúcich situácií alebo nás začne ovládať strach, máme si predstaviť najhorší možný scenár. Spýtať sa seba samých, čo nám reálne hrozí a posúdiť, či to stojí za stratu pokoja. Úplne to zmenilo môj pohľad na veci. Nehovorím, v živote sa dejú všelijaké veci, a nie nad všetkým sa dá pousmiať, ale keď sa napríklad bojím, spýtam sa samej seba, čo sa najstrašnejšie môže stať a potom k tomu zaujmem postoj. Odvtedy som zdravšia a pokojnešia.“
Kláre teda zachránil zdravie jeden nevinný seriál, jedna filozofia, jedno uvedomenie si, že ľudský život je predsa len krátky na toľko nešťastia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies