Pripomíname si 110. výročie narodenia kapitána Nálepku

 Legendami opradený partizánsky veliteľ kapitán Ján Nálepka, ktorý sa v bojoch vyznačoval mimoriadnou odvahou, bol počas komunistického režimu oslavovaný ako príkladný komunistický hrdina, hoci komunistom nikdy nebol. Komunisti z neho vytvorili kult hrdinstva a chrabrosti - točili sa o ňom filmy, písali knihy, pomenovávali ulice a školy, stavali pamätníky. Od narodenia významnej osobnosti slovenského protifašistického hnutia, dôstojníka Slovenskej armády, ktorý v roku 1943 dezertoval k partizánom, uplynie dnes 20. septembra 110 rokov. Ján Nálepka sa narodil 20. septembra 1912 v Smižanoch. Po úspešnom absolvovaní Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi, ktorý ukončil v roku 1931, nastúpil do školy v Hornej, neskôr v Dolnej Maríkovej. Jeho ďalšie pôsobiská boli na Bielej Vode, v Stupave a v Nemeckej Porube (v súčasnosti Poruba pod Vihorlatom). V miestach svojho pôsobenia bol známy ako učiteľ s pokrokovými názormi, ktorý sa snažil zdokonaľovať učebné metódy - pomáhal chudobným, zakladal detské divadelné súbory a krúžky. Po vzniku Slovenského štátu nariadil minister národnej obrany Ferdinand Čatloš 15. marca 1939 mobilizáciu. Vzťahovala sa aj na v tom čase podporučíka v zálohe Jána Nálepku, ktorý už na druhý deň, 16. marca 1939, nastúpil na výkon služby v pešom pluku 20 v Michalovciach vo funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní. S jednotkami tohto pluku bol nasadený na maďarskom i poľskom fronte. V roku 1941 zastával Ján Nálepka veliteľské funkcie v Zaisťovacej divízii a popri tom vykonával na okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska aj funkciu spravodajského dôstojníka. Postupne sa v jednotke sformovala skupina slovenských vojakov, ktorá nadviazala spojenie s partizánmi. Vedúce postavenie v nej mal Ján Nálepka, ktorý pri kontaktoch s partizánmi používal krycie meno Repkin. V polovici mája 1943 prebehol spolu s ďalšími dvoma dôstojníkmi k partizánom, za čo mu poľný súd vymeral začiatkom júna 1943 trest smrti povrazom. Po príchode do partizánskeho zväzku generála Alexandra Saburova sa stal Nálepka veliteľom 1. československého partizánskeho oddielu, s ktorým sa okamžite zapojil do bojovej činnosti. Kapitán Ján Nálepka padol počas bojov pri oslobodzovaní ukrajinského mestečka Ovruč 16. novembra 1943. Pri železničnej stanici ho zasiahla paľba z guľometu, ako aj črepina z míny. "Bite vrahov!", stačil zaveliť a vzápätí zraneniam podľahol. Spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi bol pochovaný v miestnom parku. Za hrdinstvo pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia udelila sovietska vláda v máji 1945 Jánovi Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Po skončení druhej svetovej vojny bol in memoriam vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939 (1946), Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom (1946) a vojenským Radom Ľudovíta Štúra II. triedy (1996). Prezident SR Rudolf Schuster menoval v máji 2004 Jána Nálepku do hodnosti brigádneho generála in memoriam. Okrem mnohých ulíc na Slovensku bola po kapitánovi Jánovi Nálepkovi pomenovaná v roku 1948 aj obec Nálepkovo (predtým Vondrišel), ležiaca v okrese Gelnica, Základná škola v meste Stupava či Nálepkove vodopády - sústava vodopádov nachádzajúcich sa v Zejmarskej rokline Slovenského raja.