Niektoré vášne, aj keď trvajú nie príliš dlho, nás navždy ovplyvnia. Niektoré vášne, aj keď nie sú večné, s nami zostarnú. A najhoršie je, že isté vášne, aj keď by sme na ne radi zabudli, nám nebudú nikdy odpustené.
Lída Baarová, herečka, čo sa preslávila ešte v čase pred druhou veľkou vojnou a svoje si pretancovala aj počas nej, by asi vedela rozprávať o vášnivých vzplanutiach, lebo neprežila len jedno, a predsa ju to jedno jediné prenasledovalo až po samotnú smrť. Zničilo to ju, podpísalo sa na jej rodine, dotvorilo mienky a postoje a vzbudilo veľa nenávisti. Ktovie, či by to bola urobila, aj keby vopred vedela, ako sa celá vec skončí.
Narodenie
Lída Baarová, pravým menom Ludmila Babková, prišla na svet vo veľmi zvláštnom čase, matka ju porodila v roku 1914, teda práve vtedy, keď sa svet prvý raz zbláznil a vstúpil do konfliktu. Rodičov mala milujúcich, kým otec pracoval, aby uživil hladné krky, mamička zaopatrovala domácnosť, aby v nej všetko fungovalo tak, ako fungovať má. Po nej, po žene, čo ju vychovávala, zdedila slečna Baarová svoje nadanie, a dokonca sa ním potom pochválila aj sestra Zorka, narodená o niečo neskôr. V domácnosti to žilo, dievčence sa umelecky vzdelávali, Lída bola nesmierne aktívna, a navštevovala divadlá, balety, aj pseudonym si zvolila a dúfala v oslnivú budúcnosť.
Začiatok kariéry
Do ríše filmov vstúpila ako 17-ročná, keď na konzervatóriu pokračovala druhým ročníkom, áno, vtedy si ju všimli a dostala svoju debutovú úlohu, ktorá bola iste nezabudnuteľná už len preto, že bola prvá. Študovala a študovala, a len čo sa škola pred ňou navždy uzatvorila, dokorán jej otvorila náruč sláva, darilo sa jej, zapôsobila na režisérov, obmotala si okolo prsta mužov a viacerí z nej šaleli tak, že chceli opustiť manželky, aby mohli byť po jej boku.
Berlín
Keďže jej úspech bol znamenitý, pozývali ju aj na iné miesta, do iných krajín, a tak sa to i stalo, že si zvolila vlastný osud. Príležitosť to bola veľká, taká veľká, že sa neodmietala a ani nemala prečo odmietnuť, lebo vtedy ešte nikto netušil, čo príde ďalej a že druhá vojna bude možno ešte strašnejšia ako prvá. Prišla do Berlína, dovŕšila 21 rokov a hrala vo významnom filme, s významnými hercami. Zoznámila sa s Gustavom Fröhlichom, preskočila iskra a aféra sa rozbehla, hoci on bol ešte ženatý. Bolo to najväčšie šťastie, lebo nič sa jej nezdalo nemožné, s mužom, do ktorého sa zahľadela, strávila tri roky, a ako herečku ju stretával len obdiv za obdivom.
Zakázané vášne
Netrvalo to večne, pre Lídu Baarovú sa začalo odvíjať na krušnejšie dni, oveľa krušnejšie, než kedy mala predtým. Jednak sa milenec nie a nie dopracovať k rozvodu, jednak prekonala ťažkú operáciu, v dôsledku ktorej nemohla nikdy rátať s tým, že bude matkou, a jednak sa v Európe sťahovali mračná. Hitler si robil, čo chcel, vtipy o Židoch sa trúsili ako chlieb, a ona bola unavená, veľmi unavená.
A potom ju predstavili jemu, osobne spoznala Josepha Goebbelsa, ktorý zastával funkciu ministra propagandy, takže nenávisť a pohŕdanie mu neboli cudzie, možno v nich dokonca prevýšil aj Vodcu Adolfa. Stačilo niekoľko pohľadov, niekoľko horúcich vyznaní, niekoľko chichotania sa a už to bolo, absolútne sa nechala oslepiť a zatiahnuť do mileneckého pomeru.
Milenka
Goebbels sa netajil náklonnosťou k nej, niekoľko rokov sa spoločne oddávali zakázaným vášňam, niekoľko rokov sa v súkromí tvárili, že vojna nie je, a ak aj nejaká je, nič to, všetko je v poriadku. Možno si myslela, že to tak zostane navždy, ale ministrova manželka Magda nemienila ustúpiť, dobre vedela, že jej muž je načisto pobláznený, a že ak nezasiahne, je pravdepodobné, že sa s ňou rozvedie. A tak prosíkala Hitlera, vylíčila mu situáciu aj možné nebezpečenstvá a on, s autoritou jemu vlastnou, potom zatlačil a donútil Goebbelsa vzdať sa. Baarová bola vykázaná, a to si asi ešte neuvedomovala, že aj jej kariérny postup sa zastaví a že aj keď neskončí úplne, na zlaté chvíle môže iba spomínať.
Tragédie
Lída sa vrátila do svojej rodnej vlasti, kde, pravdaže, upadla do nemilosti pre pletky s Josephom, a nielenže trpela ona, ale vytrpeli si aj ostatní členovia jej rodiny. Matka zomrela predčasne na infarkt, otcovi amputovali nohu a mladšia sestra sa natoľko nervovo zrútila, že spáchala samovraždu. Život síce nejako pokračoval ďalej, aj si ešte zahrala, aj sa vydala, ale už viac nebola tou, ako bývala predtým. Neodpustili jej, a asi jej neodpustia, aj keď už je po smrti. Posledné roky dožila tak, že bola v ústraní, zatrpknutá a tvrdá. A to všetko pre vášeň, ktorá trvala krátko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies