Minulosti sa nemôžeme zbaviť, nie je možné ju prepísať, a aj keď niektoré pravdy zvykneme časom pokriviť, ani tak nespôsobíme, že čo bolo predtým zlé, zrazu bude dobré. Predošlé dni sa za nami ťahajú, a aj keď sa my pokúšame žiť čo najrýchlejšie, aj tak nás vždy dobehnú.
Niekedy sa usmievame doširoka, ale myseľ je ďaleko, vo chvíľach, ktoré nás zranili, a hoci to nikto nevidí, prežívame len tak, len chodíme a dýchame. Nič viac.
Traja mládenci
V období, keď Izraeliti boli odvlečení do zajatia v Babylone, existovali traja mládenci. Boli veľmi pekní, aj láskaví a múdri, a hoci pobývali s celkom iným národom s inými kultúrnymi zvyklosťami, zachovali si svoje. Neprestali sa klaňať Bohu, stále Mu dôverovali a nikdy by Ho za nič nevymenili. V podstate im nebolo zle, nikto im neubližoval, ale ich viera mala byť čoskoro preskúšaná.
Rozkaz
Vyšiel rozkaz, že kedykoľvek zaznie zvuk flauty či iného hudobného nástroja, všetci do jedného sa musia pokloniť zlatej soche, zhotovenej samotným kráľom a kto neuposlúchne, stihne ho zaslúžený trest. Nikto sa neodvážil protirečiť, iba traja mládenci sa neklaňali. Ako by aj mohli, keď to bolo v rozpore s presvedčením, keď by tým porušili dôležitejší a vyšší príkaz? Boh Izraela predsa povedal, že sa nemajú nikomu inému pokloniť, že nemajú nikoho iného uctievať, iba Jeho a jedine Jeho.
Ešte viac
Mládenci boli pristihnutí, koniec koncov ich rebélia sa nedala zatajiť, a tak vysvetlili, prečo konajú tak, ako konajú. Pravdaže, okamžite nasledovalo vynesenie rozsudku, že títo traja budú vhodení do rozpálenej pece, ešte viac rozpálenej, ako býva zvyčajne a tam nájdu svoju smrť. Keď vzdorovali, nech pocítia, že nič nie je bez následkov.
Verili
Mládenci sa ani tak nezaľakli, verili Bohu a vyznali, že aj keby neboli zachránení, aj keby ich neušetril, aj tak sa nesklonia a budú si ctiť prikázanie. A tak skončili v ohni, pec sa rozžeravela, keď zrazu všetci okolostojaci utrpeli šok. V peci totiž uvideli nie troch, ale rovno štyroch, ako sa prechádzajú a logické zdôvodnenie na to nebolo.
Boh
Štvrtým mužom, ktorý sa neváhal vrhnúť do ohňa, bol ten, ktorý zachraňuje a ktorý jediný spôsobuje, že plamene nám neuškodia. Mládencom sa ani vlas na hlave neskrivil, Boh si ich ubránil a kráľ bol natoľko prekvapený, že viac nič proti nim nemal, dokonca uznal, že ich Boh je skutočný a robí zázraky.
Keď sme s Ním, minulosť, nech bola akákoľvek, nás nemusí zničiť. Môžeme byť uprostred ohňa, ale nemusíme zhorieť. Môžeme byť v súžení, ale nemusíme byť tvrdí a navždy nešťastní.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies