Neustále sa na niečo sťažovali, jeden muž im však dal odpoveď, ktorá ich úplne umlčala! Prečítajte si dva príbehy o dvoch mužoch, o šťastí aj nešťastí

V jednej dedine žil istý muž, o ktorom bolo známe, že je neustále zle naladený. Nikto ho nikdy nevidel usmievať sa, večne sa len ponosoval, a nielenže sa nespokojnosťou vyznačoval on sám, ale poľahky sa mu darilo rozdávať z nej aj ostatným. Preto a najmä preto sa mu začali dedinčania vyhýbať, bolo totiž jednoducho nemožné mať sa dobre a udržať si úsmev na tvári aj v jeho spoločnosti.

Mužovi to neprekážalo, beztak priateľstvá nevyhľadával, vystačilo mu každodenné reptanie a viac nepotreboval.

Až raz, práve dovŕšil vek 80 rokov, keď sa stalo čosi pozoruhodné. Po dedine sa začali trúsiť klebety, všade sa šepkalo, že muž je odrazu šťastný, že sa na nič nesťažuje, že jeho tvár konečne viac nie je zachmúrená.

Bolo to priam neuveriteľné, ale aby si dedinskí obyvatelia svoju mienku aj potvrdili, rozhodli sa ho vyhľadať a povypytovať. Na otázku, čomu vďačí za náhlu zmenu, odpovedal ihneď.

„Nuž nestalo sa nič také. Celý život som naháňal šťastie a zistil som, že to bolo na nič. Tak som sa rozhodol, že ho prestanem naháňať a budem si vychutnávať život. A teraz som 80-ročný muž, ktorý je konečne šťastný.“

Múdry muž

Zasa na inom mieste sa pohyboval iný muž, múdry, najmúdrejší v okolí. Ľudia si k nemu, prirodzene, neraz zašli po radu a on nikdy nikoho neodmietol, pre každého návštevníka mal riešenie, ako keby ho vyťahoval z rukáva.

Takto k nemu zavítala aj väčšia skupina, hostil ich v dome pravidelne a zakaždým ich privádzal totožný dôvod. Vždy mu predostreli rovnakú sťažnosť, vždy sa tvárili rovnako nešťastne a on počúval a počúval.

Jedného dňa, keď toho bolo priveľa, dal mudrc príučku a zatvoril ústa, ale nie v zlom, urobil tak s láskavosťou.

Všetkým zúčastneným rozpovedal vtip, zábavný, a nie príliš dlhý, takže sa ihneď rozosmiali a niektorí, tí nadšenejší, dokonca aj zatlieskali.

Po dvoch minútach mudrc povedal ten istý vtip, zopár sa ich ešte zasmialo, hoci viac boli hnaní slušnosťou. Keď však zopakoval slová aj tretí raz, reakcie sa, podľa očakávania, nedočkal žiadnej. Vtedy sa usmial a prehovoril:

„Vidíte? Keď som vám povedal rovnaký vtip tri razy, už vám nepripadal smiešny. Tak prečo zvyknete plakať nad tými istými problémami?“