Ako ľudia robíme medzi sebou rozdiely a nerešpektujeme sa. Toto sú tri povolania, ktoré by sme si oveľa viac mali vážiť

S niektorými zamestnaniami sa stretávame takmer stále, a predsa sa zdá, že nevidíme, nepočujeme, nie sme ochotní dostatočne zvážiť, že i oni, áno, i tí, čo vykonávajú možno nie čosi také atraktívne, si zaslúžia úsmev a zopár pekných slov. Alebo vďaku, lebo vyjadriť ju nestojí nič, ale niekomu spôsobí i maličkosť šťastie.

Kuriér

Žena si objednala donášku do domu, a keď jej kuriér zatelefonoval, aby oznámil, že práve prišiel a môže si to i vyzdvihnúť, zbierala odvahu, aby ho poprosila o láskavosť.

„Viete, práve som po chemoterapii a bývame na štvrtom poschodí bez výťahu. Mohli by ste mi, prosím, priniesť jedlo až k dverám?“

Kuriér okamžite súhlasil, bez najmenšieho zaváhania vystúpil na schodisko a odkráčal si dlhšiu a i dychovo namáhavejšiu cestu.

Keď ho žena zbadala, srdečne sa usmiala, i jej ho bolo ľúto, lebo ledva lapal dych a z pohľadu usúdila, že ani on nepatrí medzi najzdravších jedincov.

Muž jej nielen priniesol, o čo žiadala domov, ale ešte aj zaprial toľko zdravia, koľko sa len do tela zmestí a s pokojom odkráčal zasa naspäť.

Predavačka

Obchody by sa bez nich nezaobišli, a hoci si ich ani nestíhame premerať, nieto ešte pamätať na zdvorilosť, mali by sme. Lebo sú to ony, ktoré viac ráz odnesú vinu za naše zaneprázdnené dni, za naše nevydarené pohovory, za náš nedostatok financií či neslušnosť vodičov, ktorým sme o vlások ušli. Sú to však ľudia z mäsa a kostí, a aj keď práca, ktorú vykonávajú, pozostáva z rovnakosti, aj formulky vravia tie isté, nemali by sme ich viniť, ak sa nám úspech vyhýba.

Upratovačka

Pacientka v nemocnici ležala na posteli, o niekoľko hodín ju mali zoperovať. Dvere na izbe sa rozleteli a vošla upratovačka, so smútkom a so sklonenou hlavou.

Pacientka sa pôvodne nemienila púšťať do debát, v duchu si hovorila, že starostí má sama viac než dosť, ale napokon jej to nedalo a s upratovačkou sa zhovárali možno aj tridsať minút. Bola to žena, čo si povolanie robila svedomito a občas doplácala na všelijaké okolnosti. Vzájomný rešpekt však oboch zahrial, jednej sa ľahšie odchádzalo na operačnú sálu, a tá druhá mala po dlhom čase pocit, že ju niekto vidí. Že nie je zabudnuteľná. Že nie je zbytočná.