Keby sme sa niekedy viac riadili tým, že ticho je lepšie ako tisíc vypovedaných slov a že je rozumnejšie premýšľať a až potom si otvárať ústa, vyhli by sme sa problémom.
Nespôsobovali by sme toľko bolestí, nevznikali by nedorozumenia a ani príbehy podobné tomuto by sa nenapísali. A hneď by bol život farebnejší, nemyslíte?
Nataša často chodievala do mesta na nákupy, a keďže ulice bývali rušné, vídavala známe tváre. Pozdravili sa, povypytovali, ako sa kto má a mohlo sa ísť ďalej, za ešte nevyriešenými vecami.
Ibaže...
Rovnaké
Kedykoľvek sa niekam vybrala a porozprávala sa so známymi, vždy si vypočula rovnaké vyhlásenie, niektoré so smiechom, väčšinou vždy uštipačné.
„No ty sa ale máš dobre. Pozri sa na seba, aké veľké brucho sa ti urobilo.“
Tí ešte netaktnejší zvykli prirátať aj poznámku, že možno je zasa tehotná a ani závisť sa nedala uprieť, lebo sú aj takí, ktorí počet kilogramov prirovnávajú k blahobytu.
Zabolelo
Natašu to vždy zabolelo, lebo jednak bolo neslušné, že stále ktosi narážal na nadváhu, a jednak ona jediná vedela, ako to v skutočnosti je. Vedela, že ani zďaleka nekonzumuje toľko jedla, aby sa mohlo hovoriť o prejedaní, a tiež vedela, ona jediná vedela, koľko námahy vynakladala, aby ráno vôbec vstala z postele. Fyzicky sa necítila dobre, darmo jej aj lekári prízvukovali, že by mala schudnúť, nikto si nedal vysvetliť, že ona svoje telo pozná najlepšie a je si istá, že niečo nie je v poriadku. Niečo veľké.
Odhalenie
Až napokon sa stalo, že ju konečne začali počúvať a urobili jej vyšetrenia, ktoré priniesli šokujúce zistenie. Trpela rakovinou a v bruchu jej rástol obrovský nádor. Áno, v tom bruchu, na ktoré ľudia hľadeli s pohŕdaním a kritikou v hlase.
A tak keď ju potom stretávali a opäť boli zlomyseľní, odpovedala, až im vyrážalo dych.
„Áno, naozaj sa musím mať dobre. Mám veľké brucho, lebo je v ňom veľký nádor. Kto by sa tomu netešil?“
Nie, nechcela pôsobiť nedobre a ani sa niekoho dotknúť, avšak omrzelo ju byť stále terčom tvrdých slov. Želá si, aby sme takto neposudzovali a nevyjadrovali sa na vzhľad, lebo nevieme všetko. Nevieme, ako kto žije, prečo vyzerá, ako vyzerá, čo nosí vo vnútri a ako veľmi ho môžu aj nevinné vety zraniť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies