Keď nám je ťažko, sme náchylní uveriť každej myšlienke, ktorá sa pripletie do mysle, pričom vôbec neskúmame, či má a či nemá aspoň trošičku logický základ. Pravdou je, a vyskúšať si to mohol asi každý, že čím väčší smútok, čím horšie sú sklamania, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa upíšeme nerozumnosti, lebo nadvládu preberú emócie a tie, ako vieme, si robia, čo sa im len zachce.
Keď nám je nedobre, často prebdieme noci a rozjímame nad tým, čo sa stalo, čo sa podľa nás, ešte stane a čo sa už určite a za nijakých okolností nestane nikdy viac. A tak namiesto toho, aby sme sa vyhrabali z bahna o niečo vyššie, klesáme ešte viac, až sa zdá, že už nemáme kam ďalej spadnúť. Veríme klamstvám, ktoré si sami nahovárame a niet sa ani čo čudovať, že potom sa slzy nemíňajú a čiernych dní pribúda.
Lepšie už nebude
Začíname veriť, že lepšie už nebude, že v takomto rozpoložení zotrváme navždy. Neuvedomujeme si, že život je jednoducho taký, že sa skladá z dobrých a aj zlých okamihov a že tie zlé celkom iste raz pominú. Radšej by sme si mali pripomenúť, koľkokrát sme si už čosi také pomysleli a nikdy to nebola pravda, lebo zakaždým sa potom všetko zmenilo a my sme sa opäť usmievali.
Vždy rovnaké
Veríme, že keď nám je teraz biedne, rovnaké pocity sa nás vždy budú držať. Myslíme si, že kedykoľvek si na to, čo nás trápi spomenieme, trebárs aj o desať rokov, zabolí to rovnako a posunie nás to akurát tak opäť do minulosti. Zabúdame na to, aké účinky má čas a že jeho pričinením aj najodpornejšia rana neskôr prestane krvácať a zahojí sa. Možno nie z minúty na minútu, ale deň, keď bolesť ustane, príde a potom bude terajšia situácia len spomienkou. Len zábleskom niečoho, čo bolo.
Som na nič
V zármutkoch sa týrame ešte aj tak, že necháme, aby nás oblapila vina, aby sa v nás usídlila a zabodla do nás svoje nechty. Nie sme k sebe láskaví, práve naopak, hľadáme, v čom sme zlyhali, vidíme sa ako najhorších a najúbohejších. Podľa svojich dotieravých úvah sme na nič súci, nehodní a zabudnuteľní, dovoľujeme okolnostiam, aby určovali, kým sme. My sme však viac ako len to, čo sa nám kedy prihodilo, sme viac ako len viditeľné telá. Sme silnejší, než si myslíme a schopnejší, než občas čakáme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies