Vyznamenanie Jeho cisárskeho veličenstva cisára Japonska, Veľkostuha Rádu vychádzajúceho slnka, bude udelené Miroslavovi Lajčákovi

Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike dnes oznámilo, že japonská vláda zverejnila zoznam ocenených japonskými štátnymi vyznamenaniami pre jeseň 2022.

Medzi vyznamenanými je tiež pán Miroslav Lajčák, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Japonsku, bývalý podpredseda vlády Slovenskej republiky a bývalý minister zahraničných vecí SR, ktorý v súčasnosti pôsobí ako osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu, ktorému bude udelené vyznamenanie od Jeho cisárskeho veličenstva cisára Japonska (Veľkostuha (Grand Cordon) Rádu vychádzajúceho slnka).        

Slávnostné odovzdávanie štátnych vyznamenaní sa bude konať dňa 9. Novembra 2022 v Cisárskom paláci v Tokiu.

O ocenení

Rád vychádzajúceho slnka je japonské štátne vyznamenanie založené v roku 1875. Jedná sa o prvý – najstarší japonský národný rád udeľovaný japonskou vládou na základe Vyhlášky Rady štátu. Dizajn vyznamenania stelesňuje symboliku lúčov vychádzajúceho slnka. Symbolizuje energiu, ktorá je totožná s energiou vychádzajúceho slnka v paralele s japonským konceptom „vychádzajúceho slnka“.

Rád sa udeľuje osobnostiam za mimoriadny prínos na poli medzinárodných vzťahov, propagácie a podpory japonskej kultúry i v rôznych ďalších oblastiach, rozvoja prosperity alebo ochrany životného prostredia. Udeľovanie štátnych vyznamenaní je riadené Sekciou štátnych vyznamenaní Úradu vlády Japonska. Udeľuje sa v mene Jeho cisárskeho veličenstva cisára Japonska.

O OCENENOM MIROSLAVOVI LAJČÁKOVI A JEHO AKTIVITÁCH SÚVISIACICH S JAPONSKOM                                

Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. V roku 1982 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského v Bratislave a následne v roku 1987 získal magisterský titul z medzinárodných vzťahov na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

V roku 1988 nastúpil na Ministerstvo zahraničných vecí ČSR. V rokoch 1991 až 1993 pôsobil na Veľvyslanectve v Moskve. V roku 1993 sa vrátil na Slovensko, nastúpil na novovzniknuté Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby sa aktívne podieľal na formovaní národnej zahraničnej služby ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí SR, a neskôr ako riaditeľ Kancelárie predsedu vlády SR. V roku 1994 bol vymenovaný za veľvyslanca Slovenskej republiky v Japonsku a vo veku 31 rokov sa stal najmladším veľvyslancom spomedzi všetkých veľvyslancov akreditovaných v Japonsku.

Ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Japonsku, ktorý mal možnosť precestovať celú krajinu, si aktívne budoval širokú sieť kontaktov s ľuďmi z rôznych sfér, vrátane cisárskej rodiny, poslancov, či súkromného sektora a vynaložil maximálne úsilie na zviditeľnenie Slovenska. Počas jeho štvorročného pôsobenia v Japonsku navštívilo novovzniknuté japonské parlamentné Združenie priateľstva medzi Japonskom a Slovenskou republikou dvakrát Slovensko a zohralo významnú úlohu pri stimulácii parlamentných vzťahov a výmen medzi oboma krajinami. Cestoval po krajine a japonským investorom vysvetľoval atraktivitu Slovenska ako investičnej destinácie.

Popredný japonský investor na Slovensku, pán Shinji Yazaki z YAZAKI Corporation, sa rozhodol otvoriť továreň v Michalovciach práve v čase, keď bol pán Lajčák veľvyslancom v Japonsku. Úspech YAZAKI Corporation dal impulz následnej expanzii japonských spoločností na Slovensko. Jeho prínos bol nielen v politickej a ekonomickej oblasti, ale aj na poli kultúrnych a vzdelávacích výmen. V roku 1997 sa začala spolupráca medzi Slovenskom a obcou Nosegawa v prefektúre Nare, ktorá je podobne ako Slovensko známa lesníckou tradíciou. Pán Lajčák Nosegawu osobne navštívil a spoluprácu ďalej prehlboval prostredníctvom stretnutí s predstaviteľmi obce na veľvyslanectve v Tokiu. Aj po jeho návrate na Slovensko vzťahy pokračovali a medzi nižšou strednou školou v Nosegawe a Základnou školou v Dolnom Smokovci bola podpísaná partnerská dohoda. V roku 2003 bola uzatvorená Dohoda o partnerstve medzi obcou Nosegawa a mestom Vysoké Tatry.

Po ukončení misie v Japonsku v roku 1998 sa Miroslav Lajčák vrátil na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí SR a osobitný asistent ministra zahraničných vecí SR pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Následne pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR so sídlom v Belehrade, generálny riaditeľ pre politické záležitosti MZV SR, či osobný vyslanec Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ pre referendum v Čiernej Hore a následne ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ Európskej Únie v Bosne a Hercegovine. Neskôr takmer 10 rokov viedol slovenskú diplomaciu ako minister zahraničných vecí. V súčasnosti pôsobí na poste osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu.

Ako minister zahraničných vecí výrazne prispel k posilňovaniu vzťahov, priateľstva a goodwillu medzi Japonskom a Slovenskou republikou. Jeho aktivity vyústili do množstva návštev vysokých predstaviteľov Japonska v Slovenskej republike, napríklad návštevy Ich cisárskych výsostí princa a princeznej Akišino alebo návštevy vtedajšieho premiéra Šinzóa Abeho, ktorá bola historicky prvou návštevou japonského premiéra v Slovenskej republike. Miroslav Lajčák preukázal veľký záujem aj o posilňovanie ekonomických vzťahov medzi Japonskom a Slovenskom a prispel k uzatvoreniu Dohody o sociálnom zabezpečení, ktorá výrazne zlepšila investičné prostredie pre obe krajiny.