Je prirodzené, že keď sa nám čosi podarí, keď sa posúvame vpred či sa naučíme, čo sme predtým nevedeli, podelíme sa o dobré, alebo úprimne napísané, pochválime sa. Veď prečo by aj nie, že sa zdôveríme ešte predsa neznamená, že sme pyšní, len jednoducho poznáme svoje potreby a nechceme byť ani len v radostiach osamelí.
Sme tak stvorení, aby sme si našli vždy aspoň zopár takých, ktorým vyrozprávame, čo sme získali, ako sme to či ono zvládli, ako sa zlepšujeme, a ak nás majú tí druhí skutočne radi, budú sa tešiť s nami. Tak to má byť, tak je to správne. Sú ale isté veci, áno, sú, s ktorými by sme sa chváliť nemali, a to nikdy.
Na chate
Na chate, ktorý je primárne zameraný na nadväzovanie romantických alebo inakšie intímnych známostí, sa stáva všeličo. Ľudia sú vynaliezaví, preto sa občas v anonymite vyfarbia tak, až je človeku buď do smiechu, alebo aj do plaču, v závislosti od toho, ako je voči svetu nastavený.
Jedna dievčina si tam s niekým písala, nič hlboké, len tak a ani nemienila komunikáciu posúvať na inú úroveň, napriek tomu ju šokovalo, keď jej dotyčný napísal, že má manželku a tri odrastené deti.
„A čo teda robíš na zoznamke, keď si ženatý?“ dovolila si ho osloviť s otázkou, ktorá je vlastne celkom prirodzená vzhľadom na situáciu.
„Nekritizuj ma, ja si tu len krátim čas počas práce. Nemáš ma prečo súdiť, ak nájdeš iného, kto je svojej žene verný tak dlho, tak sa pred ním pokloním.“
Dievčina sa usmiala, lebo jej zišlo na um, že čo je považované za hrdinstvo, by malo byť normálne. Nespadnúť do nevery by malo byť samozrejmé, a nie nevšedné a nikto, či žena a či muž, by sa tým rozhodne nemal chváliť.
Tak sa stará
Na návštevu do istej rodiny chodievala staršia žena, už obdarovaná nielen deťmi, ale aj vnúčatami. Vždy, keď prišla reč na to, ako sa komu vodí, povyťahovala všetko možné aj nemožné, takmer sa ju nedalo zastaviť.
„Viete, moja dcéra je úžasná. Ona sa o svoje deti naozaj stará, a keby ste vedeli, čo všetko robí!“
Hostitelia, samozrejme, nelenili a povypytovali sa, čo také zvykne robiť, lebo očakávali, že aj oni od prekvapenia a obdivu zatvoria ústa a budú len tíško závidieť.
„No čo také, čo také. Ona je taká úžasná, že celý dom vždy ráno poupratuje, tomu by ste neverili!“
Podľa všetkého je teda vskutku výnimočné, ak v príbytkoch nemáme špinu a že si poupratujeme a zbavíme sa zbytočností, je hotové umenie. Nuž, musím len zopakovať, že s niektorými vecami sa neradno chváliť, veru nie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies