Na výmenu kĺbu sa čaká aj dva roky

Na Slovensku sme mali v minulom roku v nemocniciach s ortopedickými ťažkosťami 21 131 dospelých pacientov a 920 detí. Viac ako 20-tisíc dospelých a vyše tisíc detí bolo hospitalizovaných s ortopedickými problémami aj rok predtým.Ortopédov je na Slovensku málo a priznávajú, že sú maximálne vyťažení.Okrem nedostatku zdravotníckych pracovníkov upozorňuje Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED aj na ďalší fakt, že zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Na nedostatok finančných a personálnych kapacít môže v konečnom dôsledku doplatiť pacient.

Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že počet ortopedických pacientov bude stúpať a s tým sa budú zvyšovať aj nároky na zdravotnú starostlivosť. Odborníci upozorňujú, že v konečnom dôsledku na to môže doplatiť pacient, ktorému hrozí, že sa nedostane k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a ani k zdravotníckym pomôckam, na ktoré má nárok.

Napriek tomu, že pacientov pribúda, špecialistov je na Slovensku málo a aj tí priznávajú, že sú veľmi vyťažení. „Kým pred dvadsiatimi rokmi sme robili päťsto až šesťsto operácií ročne, dnes ich robíme tisíce, v podstate pri rovnakom počte lekárov. Všetci sú maximálne vyťažení,“ zhodnotil MUDr. Andrey Švec, PhD., prednosta I. ortopedicko-traumatologickej kliniky LF UK, SZU a UNB, ktorý je na Slovensku zároveň hlavným odborníkom pre ortopédiu.

Pacienti sa na operačný stôl dostávajú neskôr

Slovensko pritom patrí v oblasti ortopédie medzi krajiny, kde bol tento odbor etablovaný už začiatkom minulého storočia. Práve operatíva spočívajúca vo výmene kĺbu je mnohokrát najefektívnejšou cestou, ako uľaviť pacientovi od bolesti a zlepšiť kvalitu jeho života. Ortopédi sa však zhodujú v tom, že v mnohých prípadoch sú na Slovensku pacienti zbytočne dlho liečení farmakologicky a na operačný stôl sa dostávajú neskôr, ako by bolo žiaduce. Aj z toho dôvodu volajú po zefektívnení a zlepšení manažmentu pacientov. Ortopédi sa zhodujú v tom, že je nutné zadefinovať cestu pacienta, čas a nárok. „Práve tieto opatrenia môžu viesť k tomu, že pacientov napokon zaradíme k operačnému výkonu v správny čas, čo im môže výrazne zlepšiť kvalitu života a zmierniť bolesť,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD., MPH, prednosta Ortopedickej kliniky LF UK, NÚDCH a prezident SOTS.

Zadefinovanie cesty pacienta by mohlo viesť aj k jeho lepšej informovanosti. Ortopédi sa totiž vo svojich ambulanciách stretávajú s prípadmi, keď sa pacienti utiekajú k samoliečbe a napokon prichádzajú s oveľa horšími diagnózami. Mnohí však trpia aj pre odložené operácie. Už počas pandémie koronavírusu bola podľa MUDr. Andreya Šveca, PhD. situácia s odkladaním operácií katastrofálna. Odložené operácie navyše môžu viesť k celkovému zhoršeniu stavu pacienta. „Choroba môže z jednoduchého štádia prepuknúť do veľmi komplikovaného. Operácia je následne zložitejšia a klesá aj úspešnosť výsledku,“ uviedol.

Zdravotníctvo bojuje s nedostatkom financií

Ortopédom však pridáva prácu aj súčasný životný štýl. Nedostatok pohybu, sedavé zamestnanie či zlá životospráva, to všetko vplýva na životnosť a opotrebovanosť kĺbov. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že počet ortopedických pacientov bude v ďalších rokoch narastať a s tým sa budú zvyšovať aj nároky na zdravotnú starostlivosť. Zdravotníctvo je už dlhodobo v kritickej finančnej situácii, na čo upozorňuje aj Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED. „Slovenské zdravotníctvo už dlhodobo potrebuje dofinancovať, na situáciu sme upozorňovali aj v čase najväčšej pandemickej krízy. Teraz prišla ďalšia kríza v podobe zvyšujúcich sa nákladov z hľadiska stúpajúcich cien energií,“ hovorí výkonná riaditeľka asociácie SK+MED Katarína Danková, ktorá zdôraznila obavu z toho, že pacient sa nemusí dostať k adekvátnej zdravotnej starostlivosti.

Náklady na zdravotnícke pomôcky sa zvyšujú

Na Slovensku máme dostupné a kategorizované najmodernejšie zdravotnícke pomôcky, napríklad takzvané umelé kĺby, ktoré spĺňajú najvyššie štandardy. Náklady sa však zvyšujú aj pre dodávateľov zdravotníckych pomôcok. V súvislosti s aktuálnou krízou napríklad cena za buničinu vzrástla o 109%, bavlny o 62%, propanolu o 129%, energie 143%, logistika o vyše 100%, čo predstavuje extrémne vysoký nárast.

Výrobcovia a dodávatelia zdravotníckych pomôcok sú ovplyvnení celosvetovou infláciou, kvôli ktorej rastú ceny vstupov, akými sú suroviny, energie či logistika, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje dostupnosť a kvalitu zdravotníckych pomôcok pre pacientov, ktorí ich potrebujú. „Situácia je dlhodobo kritická a ak štát nebude reagovať na narastajúce náklady v súvislosti s energetickou krízou, v konečnom dôsledku to bude pacient, ktorému sa nedostane takej starostlivosti, na akú má nárok,“ uviedla Katarína Danková za asociáciu SK+MED.