Sulforafan – jedinečná protizápalová molekula, ktorú ľudstvu poskytla príroda

Slovenská vedkyňa Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., bola členka vedeckovýskumného tímu odborníkov na izotiokyanáty na terajšej Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Ako prvá na svete koncom 50. rokov 20. storočia skúmala a objavila protirakovinový účinok prírodného izotiokyanátu sulforafanu na ľudské rakovinové bunky in vitro. Výsledkom jej výskumnej práce je Sulforafan EXTRA, výnimočné nutraceutrikum, ktoré sa vyrába na základe jej receptúry.

Vývoj tohto výnimočného nutraceutika nebol jednoduchý a jeho cesta bola ozaj kľukatá. Dá sa
povedať, že prof. Katarína Horáková venovala výskumu izotiokyanátov (ITK), medzi ktoré patrí aj
sulforafan, väčšinu svojho života. O existencii izotiokyanátov ako takých, sa dozvedela v roku 1956 ešte ako študentka Prírodovedeckej fakulty UK, kde študovala odbor biológia. Prvý krát sa priamo do styku s ITK dostala v laboratóriu prof. Ing. Ľudovíta Drobnicu, DrSc. Stala sa členkou výskumného tímu ITK, ktorý sa začal venovať výskumu účinkov ITK nielen na mikroorganizmy, ale aj na nádorové bunky. Výsledky svojich experimentov publikovala Prof. Horáková v roku 1958 v slovenskom onkologickom časopise Neoplasma. Táto publikácia vyvolala obrovský rozruch medzi onkológmi, pretože dokázala, že ITK môžu mať nielen antimikrobiálny, ale aj protinádorový účinok, a to nevídaným spôsobom.

Po obhájení diplomovej práce v roku 1958 dostala za úlohu založiť laboratórium tkanivových kultúr.
V rámci Československa to bolo prvé laboratórium bunkových kultúr, kde začala systematicky
študovať cytotoxický účinok nových biologicky aktívnych zlúčenín prírodného a syntetického pôvodu
so zámerom objavenia látok s protinádorovými a antioxidačnými vlastnosťami. Výsledky týchto štúdii
publikovala spolu so svojimi kolegami v onkologickom časopise Slovenskej akadémie vied
SAV Neoplasma potom, ako im ich zamietli publikovať v americkom vedeckom časopise „Cancer
Research“. Americký autori spočiatku ignorovali publikácie ich výskumného tímu. Až po mnohých
rokoch ju kontaktovali americký vedci skúmajúci taktiež účinky ITK na nádorové bunky, ktorý
vyhľadali jej výskum so sulforafanom, a ponúkli jej spoluprácu. Prof. Katarína Horáková spolu so
svojim výskumným tímom dala americkým kolegom podnet, na základe ktorého vyvinuli jedinečný
produkt. Podarilo sa im umiestniť do jednej kapsuly extrakt z brokolice obsahujúci glukorafanín a
enzým myrozinázu, ktorý je nevyhnutný na uvoľnenie sulforafanu. No a potom ostávalo už len
vymyslieť spôsob, ako na potrebný čas zablokovať aktivitu enzýmu myrozinázy, kým sa kapsula
nedostane na miesto určenia v našom tele, do tenkého čreva.  Výsledkom je sulforafan, jedinečná
molekula, ktorú ľudstvu poskytla príroda.

„Mnoho rokov som pracovala  v laboratóriách a veľkú časť z nich som venovala výskumu
izothiokyanátov. Mojím cieľom bolo odhaliť ich fantastický potenciál, ktorý v sebe niektoré z nich
skrývali a využiť ich na prevenciu zdravia ľudí. Svojím podielom som sa zúčastnila tvorby

špičkového výživového doplnku Sulforafan Extra. Verím a som presvedčená, že svojimi liečivými
vlastnosťami prinavráti zdravie všetkým, ktorí ho budú užívať.“ 

Čo je sulforafan

Sulforafan je prírodná látka, ktorá je bohatá na síru. V neaktívnej forme sa vyskytuje v podobe
glukorafanínu v hlúbovej zelenine (napr. brokolica, kapusta, karfiol, kel, kaleráb, ružičkový kel).
Glukorafanín vyžaduje na svoju premenu na sulforafan rastlinný enzým myrozinázu, ktorý sa uvoľní
počas žuvania surovej zeleniny. Práve myrozináza premení glukorafanín v tele na sulforafan a
zároveň zosilní jeho účinky.

Výhodou sulforafanu je jeho vysoká biologická dostupnosť. Vďaka schopnosti zlučovania sa s tukmi
sa dostáva do všetkých buniek nášho tela. Na základe farmakodynamických štúdií sa preukázalo, že
sulforafan má absolútnu biologickú dostupnosť až okolo 80 %. Vrchol v krvnom obehu dosahuje
približne 1 hodinu po požití a pôsobí až po dobu 20 hodín.

Sulforafan a jeho vplyv na ľudský organizmus

O sulforafane vedci tvrdia, že v sebe skrýva skutočne neuveriteľný terapeutický potenciál. Akým
spôsobom dokáže sulforafan pozitívne ovplyvniť tak široké spektrum zdravotných problémov?
Odpoveď na túto otázku hľadali vedci v stovkách klinických štúdií a došli k záveru, že chronický
zápal a oxidačný stres sú dve spoločné primárne príčiny, ktoré zapríčiňujú bežné chronické
degeneratívne ľudské choroby. Z výsledkov vyše 3000 štúdií vyplynulo, že sulforafan pôsobí ako
zdravotná poistka pre naše bunky tým, že podporuje ochranné a detoxikačné mechanizmy. “Toto
umožňuje odstrániť z ľudského tela environmentálne toxíny a látky znečisťujúce ovzdušie, opraviť
poškodenia spôsobené oxidačným stresom a zápalom,” konštatuje profesorka Horáková.
„Ďalší terapeutický potenciál sulforafanu je založený na jeho schopnosti aktivovať super regulačný
gén Nrf2, ktorý sa vyskytuje v každej našej bunke tela. Pri pravidelnom užívaní sulforafanu sa vypne
500 génov vytvárajúcich choroby a zapne sa viac ako 200 génov dlhovekosti. Tieto gény kontrolujú
mechanizmy buniek, ktorými sa chránia pred oxidačným stresom, zápalom, DNA poškodzujúcimi
elektrofilmi a žiarením. Za normálnych podmienok tieto ochranné systémy v našich bunkách
nevyužívajú svoju maximálnu kapacitu. Zvýšenie úrovne aktivity týchto systémov sa dá docieliť práve
sulforafanom a tak znížiť riziko vzniku rakoviny a iných degeneračných chronických chorôb“ uvádza profesorka Horáková.

Sulforafan tiež vytvára široký ochranný štít proti srdcovocievnym chorobám. „Na rozdiel od liekov,
ktoré špecificky pôsobia buď na znižovanie hladiny cholesterolu, proti zrážanlivosti krvi, alebo
pomáhajú predchádzať zužovaniu ciev, a tak znižujú tlak krvi, diétna chemoprotektívna látka
sulforafan blokuje niekoľko krokov, ktoré sa spoločne podieľajú na tvorbe patofyziológii srdcových
porúch a porúch ciev. Súčasne chráni pred aterosklerózou, vysokým krvným tlakom, zabraňuje
zhlukovaniu krvných doštičiek a tvorbe trombov.“

Rozdiel medzi liekmi a sulforafanom pri liečbe onkologických ochorení

Sulforafan blokuje niekoľko krokov spoločne sa podieľajúcich na tvorbe rakoviny. Táto
chemoprotektívna látka útočí hneď z niekoľkých strán súčasne: bráni rastu ľudských rakovinových

buniek, zabraňuje pôsobeniu látok podporujúcich vznik rakoviny, tak, že “zapína gény, ktoré bránia
vzniku novým rakovinovým bunkám, a “vypína” gény, ktoré pomáhajú pri jej vzniku a rozširovaní,
navyše zabíja kmeňové rakovinové bunky. Teda „Súčasné cytostatické lieky napríklad určené na
liečbu onkologických ochorení sú cielene zamerané na likvidáciu určitého typu rakoviny a
sprevádzané s nežiadúcimi vedľajšími účinkami. Na rozdiel od toho diétna chemoprotektívna látka
sulforafan – vytvára všeobecný protirakovinový ochranný štít a nemá žiadne vedľajšie účinky”
vysvetľuje podstatu mechanizmu účinku sulforafanu profesorka Horáková.

Pri vzniku onkologických ochorení zohráva úlohu nielen naša genetická predispozícia, ale aj veľa
ďalších faktorov. Niektoré z nich ovplyvniť nevieme, no sú aj také, ktoré ovplyvniť môžeme.
Zamerať sa môžeme na prevenciu onkologických ochorení, ktorá spočíva v nasledovaní princípov
zdravého životného štýlu spolu so správnou kombináciou prírodných výživových doplnkov alebo
nutraceutík.