Niekedy zabúdame na to, akú veľkú, priam obrovskú moc má porozumenie. Neuvedomujeme si, aké je všetko hneď ľahšie, ako sa desaťhlavý drak ihneď zmení na mravca, keď nájdeme niekoho, aspoň jedného, kto nám skutočne, a nielen slovami, rozumie.
Áno, keď neprežívame nič také strašné, kvôli čomu by sme prelievali slzy a míňali vreckovky, vtedy na tom až tak nezáleží. Až tak to nepotrebujeme. Akonáhle však život prinesie nečakané, a nie práve radostné, potom sa nás snažia utešiť.
„Rozumiem ti, chápem, ale...“
„Je mi to tak ľúto, rozumiem ti.“
Pravdou však je, že pokiaľ nešli v našich topánkach, nemôžu nás pochopiť. Pokiaľ sa nepotkli tam, kde my a nekrvácali tak ako my, potom nevedia nič.
Telefonát
Bol to úplne obyčajný telefonát, taký, v ktorom by sme najmenej predpokladali niečo hlboké. Len organizačné veci, dohováranie sa dvoch celkom cudzích žien, ktoré sa nepoznali. Vedeli len mená, netušili nič o príbehoch, o minulosti. A zrazu, z ničoho nič, sa téma trochu zvrtla.
„Viete, ja nejako už nemám rada svoje narodeniny. Teda niežeby som ich vyslovene neznášala, len každý rok v tom čase, tesne pred mojimi narodeninami, mi niekto zomrel,“ povedala jedna.
Tej druhej sa stiahlo hrdlo a v hrudi sa jej rozlial čudný pocit. Nebol to súcit, hoci aj ten cítila, ale hlavne niečo iné. Akúsi úľavu, že niekto jej rozumie. Nepovedala to nahlas, ale stalo sa jej niečo veľmi podobné. Aj ona stratila, aj ona pochovala a tiež v mesiacoch blízko k narodeninám, čo spôsobilo, že si ich odvtedy nevedela vychutnať.
Nevedela
Tá žena ani len netušila, že jej práve toto chýbalo, že jej chýbalo porozumenie, až keď ho dostala, vtedy si všetko uvedomila. Ešte však k prvému zisteniu pridala aj druhé, zatvorila oči a v modlitbe predniesla Bohu:
„Aj táto neznáma mi rozumie a je to úžasné. Prepáč ale, že som ťa nevnímala. Viem totiž, že ty mi aj tak rozumieš zo všetkých najviac, a keby som si túto skutočnosť uvedomovala každý deň, dýchalo by sa mi oveľa lepšie.“
Ježiš
Aj Ježiš, dokonalý Boží syn, ktorý navštívil nedokonalý svet, si prešiel útrapami ako každý jeden z nás. Bol pokúšaný, bol zradený, a nie hocikým, ale tými najbližšími, klamali ho a správali sa pokrytecky, lebo raz mu kričali na slávu a vzápätí ho šli kameňovať, aj on bol všetkými opustený. Ranený fyzicky a emocionálne. Vždy každému činil len dobro, a oni sa mu odplatili zlom. Aj on vie, aké to je, ako chutí osamelosť a úzkosť, lebo tá jeho úzkosť bola strašná, potil krv a horko plakal. Kto by teda rozumel lepšie ako on? Žime s vedomím, že sme prijatí, milovaní, niekto nás chápe. Niekto, komu sa nik nevyrovná. Niekto, kto stvoril viditeľné aj neviditeľné. Niekto, kto nás povedie aj v tme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies