Svet je miesto veľmi široké, s toľkými tvárami, s toľkými príbehmi, s toľkými tradíciami. Sme si rovní, alebo by sme mali byť, ale rovnakí iste nie sme, čo je však rozhodne dôvod na úsmev, nie na smútok. Keď sa totiž zahľadíme na jedinečnosť, keď sa nadýchneme iných mravov, veľa sa priučíme, veľa si uvedomíme a možno sa i pousmejeme.
Aj taký Mikuláš, ktorého na Slovensku predstavovať netreba, má viaceré podoby, viaceré zvláštnosti a zvyky. Či je lepší jeden alebo tretí, to rozsudzovať nebudeme, koniec koncov, nezáleží na ničom inom, len na tom, že nech je kdekoľvek a nech sa volá akokoľvek, vždy sa za ním ťahá vrece radosti.
Taliansko
Ten, čo nosí darčeky a rozjasňuje detské tváre, nemusí byť vždy len muž. V Taliansku by o tom vedeli svoje, lebo tam si vykračuje v zime La Befana, staršia žena, nesmierne priateľská a navyše jej boli dané magické schopnosti. Rovnako ako u nás známy a obľúbený Mikuláš, ani ona nenecháva bez odmeny poslušné deti, lebo tie skutočne dobré si vyslúžia hračky a tie zlé, nuž, ani tie neobídu naprázdno, ale do rúk im strčí iba ak uhlie a popol. Do domácností prichádza starenka cez komín, a keďže si ju obyvatelia chcú uctiť, musia jej pripraviť to, čo má najradšej. La Befana je teda poriadna maškrtnica, ju by ste neuspokojili keksíkmi, jej jazyk skôr vychutnáva klobásy a kvalitné víno. Pravdaže, ak jej to na tanier prichystáte, všetko pekne zje a ešte vám aj uprace! Nemuseli by ste sa obávať, že po prebudení sa budete chytať za hlavu, lebo jej príchod bude celkom bez následkov a ani to, že vstúpila vďaka komínu, nespozorujete. Márne by ste ju však čakali v decembri, ona navštevuje nezbedníkov až počas šiesteho januára, ale príde vždy, naozaj vždy.
Rusko
V Rusku si žije Dedo mráz, ale predpokladám, že toho netreba nijako zvlášť predstavovať, lebo rozprávkové príbehy nám už čo-to prezradili a vieme, že je to muž dobrosrdečný a mierumilovný. Spoznali by ste ho poľahky na základe pre neho typického oblečenia, deduško je totiž zababušený v červenom kabáte a pestuje si dlhú, bielu bradu. Dá sa odpozorovať, že zrejme nie je nadšencom samoty, lebo keď sa vydáva na cesty, spoločnosť mu robí jeho vnučka Snegurochka. Večne sa vyvážajú na saniach ťahaných záprahom a deduško sa snaží, usilovne rozdáva toľko lásky, koľko len vládze. Kedysi nebol dobrý, naopak, za priateľa by ho nechcel nik. V legende o ňom sa uvádza, že pôsobil ako zlý čarodejník, ale potom obrátil svoj povestný červený kabát naruby a na Nový rok obdarúva deti.
Škandinávia
V Škandinávii sa zrodil Jultomten a aj on má svoju minulosť. Tak si predstavte, že sa poriadne vyšvihol, hoci ani jeho minulá robota nebola na zahodenie. Ako obyčajný škriatok (no dobre, možno nie až taký obyčajný), mal na starosti predovšetkým ochranu detí a zvierat a chránil najmenších pred takou pliagou, ako sú domáce práce. Ako roky plynuli, oblečenie ho povýšilo, hlavu mu zdobí červená čapica a ani bielou bradou nepohŕda. Mužíček si prebýva v lese, v blízkosti ľudských obydlí, a keď si dáva námahu a prináša darčeky, pred dvermi je zvyknutý na pokrm. Jultomten sa ale, podľa všetkého, stravuje zdravo, lebo mu postačí miska ovsenej kaše.
Rakúsko a Nemecko
Kým v iných krajoch si uctievajú viac tých, čo poznajú teplo z darovania, v Nemecku a Rakúsku sa vytvára rozruch okolo tej druhej a temnejšej strany, teda okolo čertov, alebo tam známych ako krampusov.
Krampusi sa s vami nebudú maznať, či ste takí alebo onakí, malí alebo veľkí, jednoducho vás postrašia. Majú pochod po dedinách, vyčíňajú a vraj je zážitok také čosi zažiť, ale ťažko povedať. Jednoznačne je to fascinujúce a úsmevné, aj keď možno i strašidelné. Taký krampus niekedy po ulici naháňa každého, kto mu padne do oka a neviem, či by sa to všetkým páčilo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies