Zákaz sobášenia a odoberanie detí. Aj to sú dôsledky nenávisti voči Rómom!

História Rómov, hoci sú v nej isté nejasnosti, nám dáva odpoveď, poukazuje na to, že stačí jeden, čo zapáli oheň, jeden, čo sa rozhodne nenávidieť a nasledujú ho ďalší a ďalší. A dokonca po stáročia.

Do Európy

Len čo sa Rómovia prvý raz ocitli v Európe, nezaobišlo sa to bez klebetenia. Na prvý pohľad bolo zjavné, že sú iní, a nielen čo sa výzoru týka, žili odlišne, zvyky si zachovávali po svojom a kamkoľvek šli, niesol sa rozruch. Ľudia teda, prirodzene, hádali, odkiaľ asi sú, a podľa najrozšírenejšej verzie bol predošlým domovom Egypt, ale vznikla i iná legenda, ktorá im prisudzovala pôvod v Malej Ázii a vraj tam pôsobili v nejakej sekte.

Aj vtedy sa našli takí, ktorým sa ich prítomnosť nepáčila, ale v zásade sa im podarilo zžiť sa s prostredím, učiť sa a aj iných učiť zasa niečo, v čom vynikali oni.

Povolania

Rómovia sa aktívne zapájali do práce, najčastejšie ich bolo vídať ako kováčov či vojakov, ale v každom období si dokázali získať pozornosť aj ako vynikajúci tanečníci a muzikanti. Stávalo sa, hoci nie až tak často, že v armáde sa vyznamenali natoľko, až sa povýšili a získali šľachtický titul, s čím sa spájala aj obrovská česť a, áno, aj moc.

Veľmi ojedinele bolo počuť, žeby Rómovia nemali nijakú robotu, naopak, obyvatelia ich poznali ako usilovných jedincov, takých, čo sa dokázali aj usadiť. Je mýtus, že všetci sa venovali kočovníctvu, hoci, pravdaže, aj kočovanie existovalo, ale väčšina sa usadila, a to až tak, že sa zrodili dediny zložené z čisto rómskeho obyvateľstva.

Kresťania

Čo sa týka nažívania Rómov a zvyšku spoločnosti, spočiatku šlo všetko ako po masle, ba čo viac, Rómovia mali celkom dobré postavenie, dokonca sa dá hovoriť, že čestné. Keď totiž zavítali medzi ľud do Európy, prehlasovali o sebe, že sú kresťania, čo sa práve kajajú zo svojich hriechov, že ľutujú minulosť a chcú sa polepšiť vo všetkom, v čom kedysi zlyhali. Tak sa vytvorili dobré vzťahy, lebo ľudia radi prijímali veriacich a ešte radšej počúvali rozprávanie, lebo Rómovia boli dobrí rozprávači a vedeli zaujímavo vykresliť všelijaké zážitky. Panovníci a iní vysokí muži im vystavovali listiny, na základe ktorých sa k nim nikto nesprával zle a smeli sa slobodne pohybovať v rámci celej Európy.

Nenávisť

Kedy sa to teda zvrhlo a začala tiecť nenávisť? Pravdepodobne bol spúšťačom jeden rok, písalo sa 15. storočie a parížsky biskup urobil niečo neslýchané. Rozhodol, že z cirkvi ich nadobro vylúči, a keď sa to dostalo do verejnosti, ľudia Rómov znenávideli. Až tak, že ich prenasledovali. Až tak, že ich zabíjali. Až tak, že sa ich silou-mocou pokúšali vylúčiť z diania, nech sú len pekne izolovaní a oddelení ako podradnejší a nehodní niečoho dobrého.

Zákazy

Krajiny si tvorili vlastné postoje, ako zaobchádzať s Rómami, niekde zašli tak ďaleko, že sa neštítili vyskúšať úplnú genocídu, kým inde zakazovali a prikazovali. Tak napríklad u nás sa najskôr ukazovalo, že sme mierni a nepôjdeme tvrdou cestou ako ostatní, avšak aj to sa zmenilo a v 18. storočí sa strhlo hotové šialenstvo. Mária Terézia a Jozef II. Vydali viaceré nariadenia, ktoré nielenže vyznievajú neľudsky, ale aj nezmyselne.

Nemali medzi sebou uzatvárať manželstvá, ale čo je najhoršie, matkám sa odoberali deti. Bolo to mimoriadne kruté, ale vtedajší vládcovia sa uzniesli, že deti sa im vezmú a bude sa o ne starať biela žena, nech ich prevychová a zbaví všetkého, čo súvisí s rómskou mentalitou. Nech ich preformuje na ten lepší obraz, dokonalejší.

No a čo sa stváralo počas druhej svetovej vojny, to zrejme vieme všetci, ako si jedna rasa myslela, že si zaslúži byť nažive, zatiaľ čo tie druhé mali jednoducho smolu, že sa narodili s inou farbou pleti. Nenávisť môže mať korene, ale nikdy sa nezakladá na logike, je hlúpa, a ak by nenarobila toľko zla, bola by aj smiešna. Takto je však len smutná, alebo lepšie napísané, smutní sú tí, voči ktorým je namierená.