Istý muž sa veľmi pričinil o dobro na svete, poznali ho nielen kresťania, ale dokonca aj neveriaci si ho vážili, lebo na pohľad bolo zrejmé, že má srdce na dlani a v ústach med.
Dlhé roky slúžil ako misionár, už od nepamäti, možno ani on sám nevedel, kedy sa ním stal, lebo s povolaním sa zlúčil, jeho duša ním presiakla a aj každá jedna myšlienka sa týkala Boha a ľudí, lebo i Najvyššieho, i Jeho stvorenie miloval.
Zákony života sú však neúprosné a k nikomu nie sú milosrdné, každý im podľahne, aj keby robil pre svoje telo všetko len to najsprávnejšie a šiel sa aj zodrať od dobroty, starneme všetci bez výnimky. Či misionár alebo nemisionár, či bohatý alebo aj žobrák, čaká nás postupné lúčenie sa so silou, lebo svet je raz taký.
List
Ani misionára to teda neobišlo, a keď zostarol, nebol schopný ničoho, iba ležať v posteli a rozjímať nad minulosťou. Ešteže ju mal takú peknú a nemusel veľa ľutovať, inak by to bolo oveľa horšie. No a keď dni bývali lepšie, zvykol aj list napísať nejakému svojmu priateľovi, lebo o kontakty prísť nechcel.
Odpočinok
V jednom zo svojich listov sa vyjadril celkom jasne, až človeku stisne srdce a zároveň sa pousmeje.
„Som už naozaj starý a nevládzem to, čo som vládal predtým. Nevládzem chodiť, ani len vstať z postele sa mi vždy nepodarí. Nevládzem sa modliť a ani len čítať Božie slovo. Nevládzem nič. A tak len ležím v Božom objatí a teším sa z lásky, čo mi môj nebeský otec prejavuje.“
Tým dal najavo, že hoci aj telo chradne, ba môže aj úplne doslúžiť, ale ani tak sa nepovažuje za nešťastného. Lebo odpočívať v Božom náručí je najkrajšie a najprospešnejšie. Keď nevládzeme, On vždy vládze. Keď my starneme, On je stále rovnaký. Keď my spadneme, On je stále tam. Keď nás prekvapia okolnosti, Jeho nič nezaskočí. Keď sme unavení, smieme si oprieť hlavu o Jeho hruď a len tak byť pri Ňom. Dýchať a cítiť blízkosť.
Starosti
Sám Ježiš vyzval, nech prídu všetci, čo sú ustarostení, všetci, ktorých zmáha únava. Nech len prídu a dostanú odpočinok. Nepovedal, že možno pomôže, že možno poskytne úľavu, ak mu to povinnosti dovolia, nie, on to prehlasuje s istotou. A ak niekomu môžeme bez výhrad veriť, ak sa nemusíme báť niečej zrady, potom je to Ježiš. Keď uisťuje, že v Ňom je odpočinutie pre duše, tak by sme sa mali náhliť, lebo nič lepšie nám nikto nikdy nedá. Je to dar, vzácnejší než tisíc perál.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies