„Vy si to necháte? Vy? Psychiatrička? Keď už nezvládnete narobiť poriadky s manipulátorom vy, čo my bežní smrteľníci?"
Poznáte takých ľudí, sú milí a vždy hotoví pomôcť. Neváhajú podeliť sa o svoj čas, neváhajú poskytnuť ucho na počúvanie cudzích problémov a ramená na nosenie cudzích bremien. A zatiaľ čo oni by sa aj roztrhali pre iných, zatiaľ čo sa takto učia láske a trpezlivosti, sú bezradní, pokiaľ ide o ich vlastné problémy.
Podobne je na tom aj ona, Júlia, hlavná hrdinka knihy Piliere ilúzie, ktorú napísala Eva Hrašková a je jej v poradí už ôsmym príbehom. Dobre čítate, autorka skutočne nezaháľa, a ako je pri nej zvykom, aj teraz sa podujala vykresliť medziľudské vzťahy so všetkými peknosťami aj škaredosťami.
Psychiatrička
Tak teda poďme na to, povedzme si niečo o Júlii. Už som niečo nadškrtla, ale vec sa má tak, že pracuje ako psychiatrička, čo znamená, že je pre ňu celkom normálne stretávať sa s ľuďmi, ktorí sa na svojej ceste životom buď potkli a spadli, alebo sa úplne rozbili.
A ona je v povolaní dobrá, šikovná, naozaj by ste si ju obľúbili, ak by ste ju stretli, lebo nie je ani pyšná a ani nie sebecká.
Obdobie
Príbeh sa odohráva v období, ktoré síce už odznelo, a predsa je nám blízke, lebo sa skončilo len nedávno a následky si nesieme dodnes. Bol to čas, keď koronavírus pozatváral všetkých do domov a bytov, a tak viacerým aj pošliapal po plánoch. Júlia sa tiež trápi, lebo žiť v izolácii vôbec nie je príjemné, musí bojovať, lebo démoni z minulosti aj prítomnosti akosi viac vystrkujú pazúry a vysporiadať sa s nimi nie je také jednoduché.
Dráma
A do toho všetkého prichádza dráma, lebo pacientka z psychiatrickej kliniky zmizla, len tak, bez stopy. Nemožno nad tým mávnuť rukou a povedať si, že snáď sa nájde, alebo že ak sa rozhodla odísť, potom ju treba aj nechať. Nie, prípad sa musí vyšetriť, a jeho vyriešením je poverený kapitán Pešek, ktorého osud je tiež pekne zachytený, vďaka čomu sa presviedčame, že ani jedna rodina to zrejme nemá na ružiach ustlané.
Istoty
Júlia teda napokon nielenže vyberá tŕne z vlastného srdca, ale aj je pomocníčkou pri pátraní. Trpí ako matka, lebo hoci s dcérou má vzťah naozaj dobrý, manžel ju oberá o všetko. O pokoj. O istoty. O ilúzie. Možno nastal čas, aby pomohla aj sama sebe, aby pozbierala silu, aby vstala a zakričala z plných pľúc, že už stačilo, že už má toho dosť.
Kniha Piliere ilúzie je ako vystrihnutá zo života, a podľa toho, ako sa o nej čitatelia vyjadrujú, si získava nadšenie. Nuž a mnohí sa dožadujú aj pokračovania, či im však autorka vyhovie, to už je iná záležitosť. Taká, ktorá sa odhalí až v budúcnosti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies