Ekonomike eurozóny sa tento rok bude dariť lepšie, ako sa čakalo

To zvyšuje nádej, že sa región môže vyhnúť bolestivej recesii. Uviedla to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová počas Svetového ekonomického fóra v Davose. Z ekonomiky prišli v uplynulých týždňoch oveľa pozitívnejšie správy, poznamenala Lagardová v Davose. To viedlo k posune rétoriky od recesie v menovom bloku k "malej kontrakcii", pričom niektoré veľké ekonomiky ako Nemecko sa možno kontrakcii úplne vyhnú, povedala. ECB podľa svojej najnovšej prognózy očakáva v roku 2023 nárast hospodárstva eurozóny o 0,5 %. To síce nie je skvelý výsledok, ale je oveľa lepší, ako sa ECB obávala, skonštatovala Lagardová. Opatrný optimizmus prichádza v čase, keď ceny energií začali klesať z rekordných výšok, na ktoré vyleteli minulý rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára. Európe pomohla aj mierna zima, vďaka ktorej sa nemíňa toľko plynu na kúrenie, čo zase zmiernilo obavy z jeho nedostatku. Nižšie náklady na energie prispeli k poklesu inflácie na 9,2 % v decembri 2022 po tom, ako v októbri vyvrcholila na úrovni 10,6 %. Jadrová inflácia, očistená od nestálych cien potravín a energií, však v decembri dosiahla čerstvé maximum 5,2 %, čo oslabilo niektoré nádeje, že sa rast spotrebiteľských cien definitívne spomaľuje. Lagardová tiež upozornila, že inflácia je stále "príliš vysoká", takže banka bude pokračovať v sprísňovaní svojej menovej politiky. ECB vlani agresívne zvýšila úrokové sadzby, aby skrotila infláciu, pričom od júla ich zdvihla už o 2,5 percentuálneho bodu. Lagardová zopakovala, že budú nasledovať ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, aby sa inflácia vrátila späť k 2-percentnému cieľu ECB. "Zostaneme pri tomto kurze dovtedy, kým neprejdeme na reštriktívne územie, aby sme mohli včas vrátiť infláciu na 2 %,".