Keby sa urobili výpočty, ktorá myšlienka je asi najviac omieľaná, pravdepodobne by sa na prvé miesto dostala tá, v ktorej sa vraví, že život je prikrátky, ani sa nenazdáme a je po ňom. Veď čo je človek? Narodí sa, rastie, mladosť premárni a už aj je tu staroba s poslednou a nevyhnutnou bodkou.
Je to pravda, hoci to vyznieva zle, až strašidelne, ale predsa len nebuďme len beznádejní, lebo nech život trvá akokoľvek dlho, vždy sa dá nejako spestriť, o tom som hlboko presvedčená. Navyše sú tu veci, ktoré ho urobia ešte lepším, zaujímavejším a zapamätaniahodným.
Poslanie
Nie sme na zemi len preto, aby sme sa zabávali, aby sme sa zaľúbili aj odľúbili, aby sme si budovali kariéry a napĺňali domovy nábytkom, aj keď to všetko je potrebné a aj dobré. Každý z nás má však poslanie, ktoré mu je dané, a ak ho nenájde a bude len tak blúdiť životom bez cieľa, nikdy skutočné šťastie neprežije. Niekto sa narodil, aby staval domy, iný zasa preto, aby maľoval obrazy, ďalší má dar slova a niekto dokáže zdvíhať náladu, ako keby to bola najľahšia vec spomedzi všetkých.
Viacerí sa pýtajú, ako je možné, že nie sú šťastní, aj keď v manželstve sú spokojní, prečo neprežívajú naplnenie, aj keď im v peňaženke nechýba hotovosť, prečo sa im jeden deň za druhým zdá, ako keby ich niekto nakopíroval. Odpoveď je jasná, zrejme nenašli svoje poslanie, zrejme neuchopili svoj cieľ.
Úprimnosť
Keď chceme byť šťastní, tak naozaj, a nielen prežívať z hodiny na hodinu, potom svoje urobí aj úprimnosť. K druhým, ale predovšetkým k sebe, lebo so sebou sme stále, neujdeme pred svojimi pocitmi ani pred spomienkami. Môžeme sa snažiť popierať, môžeme sa hnevať, ale pravda je len jedna, a keď si ju priznáme, budeme slobodnejší a zmierení.
Veci a ľudia
Keď chceme byť šťastní, potom sa musíme správať k veciam tak, ako sa patrí a nehýčkať ich, ako keby boli z mäsa a kostí. Zanedbávanie vzťahov vedie iba k osamelosti a k frustrácii, človek si stále pripadá nepochopený a prázdny. Jeden bez druhého to nezvládneme, či sa nám to páči alebo nie.
Odpočinok
A nakoniec je dôležité, aby sme si našli chvíľu alebo aj dve, počas ktorých si odpočinieme. Nazbierame nové sily, zbavíme sa záťaží, vydýchneme si a vstrebeme všetko, čo sa nám prihodilo. Život je ako cesta vlakom, občas je prospešné zastaviť sa, poobzerať, možno aj zmeniť smer. Keď však budeme iba uháňať, nikdy sa nedozvieme, či ideme správne, alebo sme si zvolili krivé chodníčky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies