Možno to nie je až také známe, ale toto sa naozaj deje. Prečítajte si varovné signály, ak to zájde priďaleko, môže to byť nebezpečné!

Obaja sú šťastní, lebo detstvo bolo ťažké alebo puberta bola zložitá, jednoducho si preskákali dosť nepekného a bolesť je vďaka vzájomnej blízkosti menšia. Znesiteľnejšia.

Ale než sa jeden či obaja stihnú spamätať, čo pôsobilo romanticky, zmení sa na drámu, a to takú, až by nik neveril, že je to možné zažiť. Veď na to sú predsa filmy alebo telenovely, nie jeden život.

Najhoršie je, že láska už nie je láskou a je dosť pravdepodobné, že ňou nebola, lebo tu sa rozvíja emocionálna závislosť na človeku, rozvracajúca rodiny aj srdcia.

Láska

Keďže rozoberať závislosť v takomto zmysle nie je nič príjemné a ešte nepríjemnejšie je to vyskúšať na vlastnej koži, najskôr si povieme niečo o tom, ako by mala vyzerať láska. Pozor, reč bude o ozajstnej láske, nie románovej.

Vo vzťahu, ktorý je zdravý, je istota, nie zmätok. V láske sú dvaja, nezanedbáva sa potreba toho druhého, nie, dôležití sú obidvaja. Nemusia si to vravieť, nemusia si o tom písať, iba podľa toho jedia svoj každodenný chlieb.

To je, samozrejme, len málo vymenovaného, skutočná láska poskytuje bezpečie, áno, sú v nej rozdiely, áno, prichádzajú konflikty, ale problémy sa riešia tak, že prvoradá je záchrana vzťahu, nie boj o moc.

Závislosť

Ako prebieha závislosť na inom človeku? Niečo si môžeme domyslieť už na základe porovnávania, pretože kým v zdravom spojení je jasná istota, v závislosti sa o hlavné slovo hlási zmätok.

Večné otázniky. Stále v napätí. Niekedy sa to prejavuje aj v otázkach, kktoré sú dosť výpovedné, pochybnosť v nich priam kričí.

Chceš byť ešte so mnou?

Ty sa so mnou chceš rozísť, však?

Miluješ ma?

Máš záujem so mnou tráviť čas?

Nenudím ťa náhodou?

Iné prejavy

Závislosť sa prejavuje aj inak, má viaceré tváre, niekedy sa oblieka do slov, inokedy do skutkov.

Po prvé, pohľad na partnera je často ideálny, závislý možno čosi tuší, aj okolie mu naznačuje, aj rodina dohovára, ale on tvrdohlavo trvá na svojom a chyby si nepripúšťa. Ak by si ich aj pripustil, romantizuje, za všetkým hľadá dôkazy lásky.

Po druhé, závislý odmieta myšlienku na rozchod, kdeže, veď už spolu toľko prekonali, kedysi to predsa bolo iné, pekné. Občas ho prepadne tušenie, že by bolo správne rozísť sa, ale duša hneď zareaguje, lebo závislý sa nazdáva, že bez toho druhého neprežije. Nie, nezvládne to. Život už bude prázdny, bez akéhokoľvek zmyslu.

Po tretie, závislý verí, že ak by osamel a ocitol sa v pozícii po rozchode, nenájde šťastie, bez toho druhého určite nie. Logické myslenie je ako keby celkom vypnuté, pretože keby bol závislý k sebe úprimný, priznal by si, že so svojím partnerom nie je šťastný, práve naopak.

Po štvrté, žiarlivosť, tá je prítomná vždy. Veď koniec koncov, závislý si je predovšetkým neistý sám sebou, a tak je pre neho prirodzené, že sa obáva. Čo ak sa ten druhý do niekoho zahľadí, čo ak...

Po piate, závislý veľmi ťažko verí. Partner môže aj tisíckrát vyhlásiť, že ľúbi, ale nedôvera v hlave píše iné scenáre, také bez lásky, bez porozumenia.

Po šieste, vo vzťahu, kde existuje závislosť, sa krúti aj stres. Čas, ktorý je venovaný spoločným chvíľam, si závislý nie je schopný dostatočne vychutnať, húta nad tým, či partner má a či nemá rád, strachuje sa o budúcnosť. Stresuje sa.

Keďže sa zvyšuje stres, aj emócie majú čo robiť, lebo jedna s druhou sa nbijú, vzájomne si kradnú miesto. Vyzerá to tak, že sa striedajú prirýchlo.

Smútok zastúpi hnev, hnev sa tiež vystupňuje, nastáva agresivita, depresia. Závislý plače, a to veľmi často.

Po siedme, závislý toleruje čokoľvek, vrátane fyzického útoku. Nemusí však nutne dochádzať iba k bitkám, závislý ochotne prehliadne nedostatok záujmu, aj nedostatok citu alebo aj nevery.

Najlepším priateľom je popieranie, ak sú navyše do situácie vtiahnuté aj deti, závislý má aspoň čosi, čoho sa drží zubami-nechtami. Nebude opustený, lebo partner by opustil aj deti. Zostane, áno, iste zostane.

Kruh

Je to ako kruh, nikdy sa nekončiaci. Závislí vrúcne túžia po láske, čo by bola zdravá, želajú si ju z celého srdca, ale súčasne sú dusení strachom. Oni sami videli v detských rokoch toxické väzby, a tak len napodobňujú, len robia, čo im bolo najbližšie.

Závislí považujú za normálne to, čo je v reálnom svete nenormálne, sexuálna príťažlivosť je zamieňaná s citmi, ospravedlňuje sa neospravedlniteľné.

Závislí nevedia byť bez vzťahov, lebo keď sú sami, majú priamy prístup k problémom, k prázdnote, k nevyriešeným zraneniam, k hlbokým bolestiam.

Cesta k slobode je namáhavá, ale rozhodne nie nemožná. Dôležité, ba vlastne najdôležitejšie je, aby sa nedávala nijaká náplasť, aby sa diery v duši nezapĺňali iným človekom, ale sa zahojili. Tak naozaj a trvalo.