Pripomíname si Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede

Je mnoho inšpirujúcich žien, ktoré zmenili vnímanie sveta okolo nás. Keď sa povie slávna vedkyňa, mnohým zíde na um predovšetkým meno dvojnásobnej držiteľky Nobelovej ceny, a to za fyziku (1903) a chémiu (1911), Marie Curie-Sklodowskej, ktorá sa považuje za ikonu vedy. Bola jednou z mnohých žien, ktoré svojimi objavmi menili a zmenili svet. Medzi také patrili napríklad aj nemecká astronomička Caroline Herschelová (1750 - 1848), ktorá ako prvá žena objavila kométu, či prvá anglická lekárka Elizabeth Garrettová Andersonová (1836 - 1917), ruská vedkyňa, matka kmeňových buniek, Vera Danchakoffová (1879 - 1950), alebo žijúca legenda robotiky a umelej inteligencie, slovenská vedkyňa Ružena Bajcsyová, ktorá žije v Spojených štátoch.

V súčasnosti majú ženy na svete oveľa lepší prístup k vzdelaniu a ich počet vo vedecko-technických odboroch stále rastie. Napriek tomu ich nie je toľko, koľko by ich mohlo byť. V mnohých krajinách pretrvávajú stereotypy o uplatnení žien a dlhodobé predsudky, pričom časť verejnosti sa na ženy vo vede pozerá ako na ´cudzí element´. Podľa UNESCO v súčasnosti tvoria ženy menej ako 30 % výskumných pracovníkov na celom svete, na Slovensku dosahuje podiel žien-výskumníčok viac ako 40%, a iba približne 30% všetkých študentiek si vyberá študijné odbory z oblasti vedy, technológií či matematiky. Preto je potrebné podporovať úplný a rovnaký prístup žien a dievčat k vede a ich účasti na nej. Na tento spoločenský fenomén reaguje aj OSN, podľa ktorej sú veda a rodová rovnosť životne dôležité na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov, vrátane Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030.

Za posledných 15 rokov vynaložilo globálne spoločenstvo veľké úsilie na inšpirovanie a zapojenie žien a dievčat do vedy. Európsky parlament (EP) pravidelne upriamuje pozornosť na rodové stereotypy v mnohých oblastiach a volá po krokoch na ich prekonávanie. V oblasti vedy už v roku 2015 prijal iniciatívnu správu o vedeckej a univerzitnej kariére žien. Napriek existencii medzinárodných i národných dokumentov a odporúčaní možno stále pozorovať nerovnomerné zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách výskumných inštitúcií. V Európskej únii (EÚ) síce rastie počet žien, ktoré ukončia doktorandské štúdium (47,9 %), ale ďalšie uplatnenie vo výskume nájde len časť z nich. Ženy vo výskume tvoria iba jednu tretinu pracovníkov. Zároveň stále pretrváva profesijné delenie. Zatiaľ čo ženy dominujú napríklad v oblasti pedagogiky, v odboroch ako informatika či inžinierstvo tvoria výraznú menšinu.