BANSKÁ BYSTRICA - Minulosť a súčasnosť paličkovanej čipky z baníckych obcí Staré Hory a Špania Dolina je témou ďalšieho pokračovania podujatia Čo sa skrýva v depozitári. Pripravilo ho Stredoslovenské múzeum (SSM) v Matejovom dome v Banskej Bystrici na 14. februára o 17.00 h.
Návštevníkom o čipkách, ich druhoch, motívoch, farbách a širokom využití, či už pri odievaní alebo bytových textíliách, porozpráva etnografka múzea Janka Koltonová. Informovala o tom manažérka SSM Dana Kurtíková s tým, že predstavia aj vzácne zbierkové predmety z týchto lokalít. "Veľký záujem dedinských kruhov o paličkovanú čipku vyplýval z jej praktického využitia. Chránila najmä tie časti kroja, ktoré sa najskôr odrali a roztrhali. Na týchto miestach bolo ľahšie vymeniť čipku ako ručne tkanú a vyšívanú súčasť. Prakticko-hygienický význam mali čipky na hlave, kde ich vzdušnosť a pružnosť spríjemnili nosenie čepca. Navonok sa tieto vlastnosti čipky prejavili hlavne esteticky, lebo ako vzdušný alebo farebný rám zvyšovali výtvarný účinok textílie," priblížila Koltonová.
Na Slovensku sú dva druhy paličkovanej čipky, staršia banícka a roľnícka. Od 17. storočia šla banícka čipka vlastnou cestou. V 80. rokoch 19. storočia, keď už bola blízko zániku, sa o ňu začal starať štát. Vďaka podpore sa čipkárstvo zachovalo do dnešných dní. Roľnícka čipka, ktorá vyrástla z baníckej, sa vyvíjala samostatne. "Vznik čipiek dosiaľ nie je dostatočne prebádaný. Je dokázané, že sa stala známou v 16. storočí v Taliansku a odtiaľ sa rozšírila do ostatných krajín Európy. V každej z týchto krajín nadobudla čipka vlastný štýl, odlišný v technike i v ornamente, no pri vzájomnom preberaní a ovplyvňovaní dnes niekedy ťažko určiť provenienciu starších čipiek," uviedla etnografka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies