Len si to predstavte, odchádzate zo stretnutia, autobus neprichádza a zdá sa, že najbližší spoj sa uráči až o hodinu a to posledné, na čo majú vaše nohy chuť, je vyšliapať si cestu až domov. Áno, viete, že pohyb je zdravý, a aj ste si sľúbili, že snáď nabudúce, možno zajtra či pozajtra sa poprechádzate, ale práve v tejto chvíli radšej vezmete mobil a privoláte si taxislužbu.
Je to pohodlné, rýchle, a v súčasnosti už celkom normálne, že oželieme zopár drobných, ak nám to prinesie aspoň kúsok tepla a spokojnosti.
Vedeli ste ale, že okrem mestských taxíkov, ktoré sú nám všetkým pridobre známe, jestvuje ešte iný spôsob, ako sa dopraviť tam či onam a že je ešte o stupeň či dva luxusnejší?
O tom, prečo, ako a na akých princípoch je preprava vystavaná, nám porozprával pán Igor Grgula, riaditeľ a konateľ firmy, ktorá sa stará o blaho zákazníkov.
Po revolúcii
Všetko sa to spustilo po revolúcii, nápad bol potrebný, lebo ako sa pán Grgula vyjadril, v povolaní, čo robil, akokoľvek vznešené bolo, financií veľmi nepribúdalo.
„Ja som učiteľ povolaním, ale v období po revolúcii som zarábal málo peňazí. Premýšľal som nad iným odvetvím, kde by sa dalo zarobiť,“ úprimne priznal, a keďže aj tento rozhovor vznikol, netreba premýšľať, či sa mu to aj podarilo.
Poďme si ale vysvetliť, v čom spočíva inakosť prepravy, čo firma ponúka, lebo od taxíkov, ktoré vídame nepretržite, má viaceré odchýlky. V prvom rade je to služba určená pre vyššiu a strednú spoločenskú triedu, pričom základ tvoria veľkí biznizmeni, tí, ktorí súrne zháňajú odvoz či už na letisko, na rokovanie alebo...
„Po revolúcii boli u nás lenbežné taxíky. Takáto možnosť nebola potrebná. Tým, že prišli sem zahraniční investori, ktorí sa potrebovali niekam prepraviť a taxislužby túto službu vykonávať nemohli, lebo ich bolo treba vyzdvihnúť aj na letisku, otvorila sa príležitosť spolupráce.
Pribúdali firmy, ktoré tieto služby potrebovali využiť a aj u nás pribúdali vodiči schopní ich vykonávať.”
Šoféri
Celá záležitosť má svoj priebeh, vystavaný na komunikácii, diskrétnosti a spoľahlivosti, lebo obaja zúčastnení, či už vodič alebo zákazník, by mali vedieť splniť, na čom sa vopred dohodli.
„Funguje to tak, že klient si vo firme objedná, že sa potrebuje niekam prepraviť, alebo by potreboval vodiča na tri dni, aby ho prevážal. Dostáva kontakt na vodiča, aby spolu mohli komunikovať. Pokiaľ vodič musí zostať, taktiež mu zabezpečíme ubytovanie,“ vysvetľuje pán Grgula a pridáva i ďalšie zaujímavosti, napríklad čo sa výzoru šoféra týka, lebo verte či nie, aj ten je dôležitý.
„Vodič by mal byť inak oblečený, lebo ľudia sadajú do auta z vyššej a strednej triedy, čo znamená, že aj auto je drahšie. Sú to autá tmavej farby, a keby z neho vyliezol vodič s trenkami a v roztrhanom tričku, na zákazníka to neurobí dojem. Je to firemný štandard, nediskutuje sa o tom, že či vodič chce nosiť oblek alebo nie.“
Mlčanlivosť
Fascinujúce je zistenie, že pri tomto type prepravy je spisovaná i zmluva o mlčanlivosti a pán Grgula nám vyjavil, kvôli čomu sa na také čosi vôbec odhodlali, lebo povedzme si pravdu, človek by si nepomyslel, že šofér sa má zaviazať, že nevyzradí jediné slovo.
Musíme navyše podotknúť, že toto pravidlo neporušujú, snažili sme sa, ako sme len vedeli získať aspoň zopár pikošiek, ale princípy sú pevné a tak to aj má byť.
„Od šoféra sa vyžaduje súhlas s mlčanlivosťou, urobí sa zmluva o mlčanlivosti, aby nehovoril, čo si vypočul v aute, kto s kým ide rokovať.“
Diskrétnosť sa pritom netýka len pracovných povinností či možných budúcich spojení, ale aj iných, nazvime to, trošičku ošemetnejších detailov. Ak sa klient opije, nevraví sa, či pil a koľko toho vypil, či dačo povystrájal, to všetko a oveľa viac sú informácie dôverne uzamknuté vo firme. Tým sa to však ani zďaleka nekončí, šoférove schopnosti či skôr postoje, by mali byť čisté aj v iných oblastiach.
„Musí byť spoľahlivý, dodržiavať predpisy, čo sa týka bezpečnosti jazdy, nesmie počas jazdy telefonovať, a už vôbec nie pred klientom. Samozrejme, že musí byť dochvílny, mal by byť radšej o päť alebo desať minút skôr na mieste. Auto musí byť čisté, hlavne vnútri musí byť čisté, nesmú tam byť odpadky. A, samozrejme, nemal by v aute fajčiť.“
Je celkom logické, že keď sa prevážajú zahraniční hostia, šofér sa ľahšie zorientuje, ak ovláda cudzie jazyky, vítaná je najmä angličtina, ale ani inými jazykovými zručnosťami sa nepohŕda.
Nie jedlo
Pána Grgulu sme sa pýtali, či vo vozidle dávajú aj možnosť posilnenia sa jedlom, odpovedal s tým, že nie, lebo sa dbá o čistotu.
„Nápoj tam je, aby sa klienti osviežili, jedlo nie, lebo nie je vhodné sa tam napchávať. Často sa stáva, že si dávajú len jeden glg, zatvoria a vrátia späť, ale k dispozícii to majú. Bývala tam aj tlač, ale o to nebol záujem, ľudia tam sú pracovne vyťažení, majú hovory, premýšľajú nad prácou,“ uzatvoril svoje rozprávanie, vďaka ktorému sa k nám priblížila nie každému známa služba a či sa jej darí, o tom ani pochybovať nie je nutné, inak by neobstála v skúške časom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies