V Bratislave je viac zábradlí, ako je nutné, vhodnejšou bariérou je zeleň

Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) preto pripravil k zábradliam koncepčné pravidlá. Slúžiť majú najmä hlavnému mestu a bratislavským mestským častiam. TASR o tom z inštitútu informovala Annamária Krchňavá. "Účinnou bariérou sú tiež veľké kvetináče alebo živé ploty, ktoré sú oproti zábradliu nielen estetickejšie, ale pozitívne ovplyvňujú aj lokálnu mikroklímu," uviedol riaditeľ Sekcie verejných priestorov z MIB Roman Žitňanský.

Podotkol, že zábradlie ako ochranný prvok pre peších je žiadúce umiestňovať iba vtedy, ak ochranu nie je možné zaistiť inak. MIB preto pripravil koncepčné pravidlá, aby sa zo zábradlia stal funkčný a estetický prvok vo verejnom priestore. "Zábradlie by malo vždy zapadať do svojho okolia a byť čo najviac materiálovo, farebne a dizajnovo zladené s ostatnými prvkami vo verejnom priestore," doplnila Krchňavá.

Zároveň v rámci jedného uceleného úseku verejného priestoru by malo mesto používať len jeden typ zábradlia. "Na zábradlia v správe mesta už nebude možné umiestňovať reklamu, ktorá často prispievala k škodlivému vizuálnemu smogu," podotkla. Zábradlie by podľa nej nemalo byť dominantným prvkom v priestore. "Dôležitou zásadou pri navrhovaní zábradlia tiež je, aby nesťažovalo výhľad na prichádzajúce vozidlá osobám malého vzrastu či ľuďom na invalidnom vozíku," priblížila.

Spresnila, že princípy a štandardy osádzania zábradlí majú slúžiť bratislavskému magistrátu a bratislavským mestským častiam ako základný podklad pri navrhovaní a tvorbe projektov verejných priestorov. Tiež môžu slúžiť ako podklad a návod pre súkromných investorov. Podľa Krchňavej dopravno-bezpečnostné zábradlia fungujú ako bariéra v prípadoch, keď by človek mohol vojsť z nepozornosti pod kolesá autá, do jazdnej dráhy cyklistu či električky, alebo mu hrozí pád z výšky. Zároveň pomáhajú usmerňovať pohyb chodcov.