NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Nič nie je také nečisté, aby to Boh nemohol očistiť

Je nepísaným zákonom čiernej, že ak sa začiatok človeku nepáči, má sklon to vzdať. A hoci aj v začatom pokračuje, opúšťa nádej a vypína nadšenie. Pokračuje len preto, lebo často nemá na výber.

A to je chyba. Vzdávaním sa človek nikam nehýbe. Ako by aj mohol? Veď otrávené prešľapovanie z nohy na nohu nie je pohyb vpred. Je to tragédia. Kto by chcel stáť na jednom mieste, keď má byť súčasťou cestujúcich vo vlaku zo smeru narodenia do konečnej stanice, na ktorej má byť úplné nasýtenie šťastím?

Výhľad zo strechy

Bol práve prelom roka a kráľovské výpravy sa dočkali času. Kráľ Dávid sám nebojoval proti nepriateľom, na výpravách mal verných sluhov, ktorým dôveroval natoľko, aby do ich moci vložil víťazstvo i prípadnú prehru.

Vo večernej hodine, keď sa Dávidovi priečilo vylihovanie, zmyslel si poprechádzať sa po streche paláca. Iste to nerobil prvý raz, možno to bol spôsob, akým sa zbavoval nadbytočnej záťaže od neprajných myšlienok.

Pohľad, ktorý mu oko dalo, však niesol iné známky ako kedykoľvek predtým. Zahorel vášňou k žene, ktorú pozoroval pri kúpaní.

Jej krása ho zmiatla, bol ňou ochromený tak veľmi, že sa na ňu začal vypytovať kade-tade.

Bola to Batšeba. Krásna a vábivá žena, lákavá ako pohár vína. Ibaže Batšeba vstúpila do manželstva s Uriášom, jedným z bojovníkov, ktorí dvíhali meč na výprave v mene kráľa.

Ak aj Dávid zapochyboval o správnosti či nesprávnosti konania, pochybnosť musela trvať menej ako sekundu. Po Batšebu dal poslať a vášeň bola naplnená v hriešnej noci.

V pasci

Nikto by nič nemusel vedieť. Pravda, okrem tých, ktorí v paláci pracovali a zrejme im neunikla nijaká klebeta, pikantná už vôbec nie. Pracujúci pre kráľa si však mohli roznášať ohovárania v rámci úzkeho kruhu, viazala ich predsa oddanosť pánovi, z ktorej akosi prirodzene plynula i zdržanlivá mlčanlivosť.

Hriech mal, nanešťastie, následok a Batšeba kráľovi odkázala, že je tehotná.

Dávid sa ocitol v pasci, a tak sa ponáhľal situáciu rozpliesť čo najrýchlejšie.

Zariadil, aby Uriáš z boja prišiel domov, nádejal sa, že si ľahne so svojou ženou a po zvyšok života bude žiť vo falošnej istote, že bábätko je čistý plod narodený v počestnom manželstve.

Uriáš bol však bojovník, ktorý sa nenechal zapriahnuť do niečoho, čo nepokladal za spravodlivé. Domov sa síce vrátil, ale prespával na prahu paláca. Viedlo ho puto z boja. Svoje počínanie zdôvodnil tým, že by si nemohol spokojne ľahnúť k žene a užívať si rodinné teplo, keď iní bojovníci trpia v stanoch a na nepohodlných lôžkach.

Zúfalý čin

Kráľa Dávida hnala túžba vyjsť z pasce von. Dopustil sa naozaj nedobrého skutku. Napísal list mužovi, ktorý ostával v boji a požiadal ho, aby všetko narafičil tak, že Uriáš zahynie. Nepriamo zavraždil človeka, dal pokyn na jeho vyhladenie.

Muž sa kráľovi nestaval na odpor a zariadil sa podľa neho. Uriáš zomrel, a keď sa pominulo obdobie povinného smútku, vzal si Batšebu za ženu.

Trest

Boh nesúhlasil s Dávidovým činom a dal mu to najavo. Dieťa, ktoré sa počalo v hriechu, bolo po narodení slabé a nebolo určené na život.

Bábätko zomrelo a žiaľ sa ujal rodičov, lámal srdcia.

Dávida hlboko zasiahol omyl, ktorého sa dopustil a oľutoval ho. Boh ho neodmietol, veď by zaprel sám seba. Je totiž milostivý a bolí ho odlúčenie od človeka.

Začiatok bol chabý, ba viac než to. Poznačila ho nevera, klamstvo, vražda a tragédia. Ale koniec bol celkom iný.

Manželstvo Dávida a Batšeby bolo požehnané a z ich zväzku vzišiel Šalamún.

Bol to Šalamún, ktorého Boh obdaril múdrosťou, aká nebývala a ani nebude, jeho si vybral, aby postavil chrám.

Nič nie je také nečisté, aby to Boh neočistil. Ani v najväčšom chaose a hriechu nie je dôvod na to, aby sa človek vzdával.

Bohu nič nie je nemožné. Aj z milenky má moc urobiť počestnú manželku. Aj po treste môže prísť odmena. Batšeba je dielikom na reťazi predivných skutkov. Keby chýbala, reťaz by nebola úplná.

Nie, ona nebola obyčajná milenka. Ona bola milovaná Bohom.