BRATISLAVA - Od 1.3.2023 nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá po dlhých rokoch zavádza zákonný rámec podmienok používania obmedzovacích prostriedkov na psychiatriách. Nadužívaniu sieťových postelí a ďalších obmedzovacích prostriedkov by mal byť koniec.
Monitoringy psychiatrických zariadení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Dohliadanie na dodržiavanie a ochranu ľudských práv pacientov psychiatrií je jednou z pôsobností komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Za 7 rokov svojej existencie Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zrealizoval spolu 12 monitorovacích návštev psychiatrických zariadení (oddelení, nemocníc, liečební) a v súčasnosti pripravuje samostatnú správu o týchto monitorovacích návštevách, v ktorej zhrnie zistenia, poznatky a odporúčania.
Od začiatku našej monitorovacej činnosti v psychiatrických zariadeniach sme upozorňovali, že používanie obmedzovacích prostriedkov nie je právne regulované. Pre chýbajúcu zákonnú právnu úpravu sa tam často nadužívajú alebo nevhodne používajú obmedzovacie prostriedky alebo sa používajú na iný účel. Tým môže dochádzať k vážnemu porušeniu základných ľudských práv pacientov (osobná sloboda, sloboda pohybu, ochrana súkromia, ľudská dôstojnosť). Napríklad sme sa stretli s preventívnym použitím kombinácie všetkých dostupných obmedzení a ochranných opatrení: sieťová posteľ + kamera + popruhy + chemický prostriedok (injekcia) + otvorené dvere na izbe + odobratá kľučka od okna a dverí + odobratie všetkých osobných vecí + osobný dozor personálu.
Niet pochýb o tom, že pri poskytovaní psychiatrickej zdravotnej starostlivosti sa vyskytujú akútne situácie, keď je nevyhnutné pacienta obmedziť v pohybe na ochranu jeho života a zdravia, alebo na ochranu života a zdravia iných, a to použitím obmedzovacích prostriedkov. Použitie obmedzovacích prostriedkov je však priamym zásahom do telesnej integrity pacienta a obmedzením jeho osobnej slobody a pohybu. Nesprávnou alebo nedovolenou aplikáciou obmedzovacích prostriedkov môže dôjsť k závažnému porušeniu základných ľudských práv pacienta, a preto sa musia používať len podľa prísne vymedzených pravidiel a striktne nastavených limitov. Obmedzovacie prostriedky sa nemôžu používať „preventívne“, ako ochrana pred pádom alebo ako pomôcka v starostlivosti o pacienta pri nedostatku personálu, či dokonca ako forma trestu či vynútenia si želaného správania pacienta (čo sme tiež zažili pri našich monitorovacích návštevách). Nie je to v súlade s ľudskými právami. Nedovolená je aj nadbytočná kombinácia a vrstvenie rôznych druhov mechanických a chemických obmedzení pacientov spolu s ochrannými prostriedkami.
Zistili sme tiež nadužívanie sieťových, ale aj tzv. klietkových postelí, keď cieľom umiestnenia pacienta nebolo zabránenie akútnemu ohrozeniu pacienta a jeho okolia, ale používali sa ako bežné lôžka, ktoré mali zabezpečiť, aby pacient nespadol.
Tiež sme skonštatovali, že sa používa nepomerne veľa obmedzovacích prostriedkov v porovnaní s reálnym zdravotným stavom pacientov - vo viacerých prípadoch totiž nebolo použitie obmedzovacích prostriedkov nevyhnutné, prípadne sa uplatňovali príliš dlho, bez opodstatnenia. V mnohých zariadeniach sa nevedú dôsledne alebo vôbec registre používania obmedzovacích prostriedkov, dôvod ich použitia, doba trvania a termíny uvoľnenia pacienta, ako aj kontrola vitálnych funkcií pacienta.
Slovenská republika ako jedna z mála krajín doteraz nemala zákonné ukotvenie definície a pravidiel použitia obmedzovacích prostriedkov. Jediným právnym podkladom bol vnútorný predpis ministerstva zdravotníctva (odborné usmernenie) vo vzťahu k pacientom psychiatrických oddelení.
V dôsledku toho bola oslabená aj kontrola používania obmedzovacích prostriedkov: pri monitoringoch jednotlivých psychiatrických zariadení sme zistili, že im chýbajú interné smernice podrobne upravujúce používanie obmedzovacích prostriedkov, neviedli si ani register obmedzovacích prostriedkov či záznamy o ich použití a vyhodnotenie ich použitia.
Odporúčania z monitoringov psychiatrií, v ktorých sme žiadali prijatie zákonnej právnej úpravy, zaujali poslancov NR SR, ktorí v lete 2022 navrhli prijať chýbajúcu legislatívnu úpravu. Počas legislatívnych príprav sme poskytli poslancom a do príprav zapojeným odborníkom maximálnu súčinnosť. Návrh následne do NR SR predložili Marek Krajčí, Miloš Svrček a Katarína Hatráková a v decembri 2022 ho poslanci NR SR schválili.
Čo sa teda na psychiatriách od 1.3.2023 malo zmeniť?
Novela prináša presnú definíciu, čo je obmedzovací prostriedok, ako aj presnú definíciu, kedy je možné ho použiť. Obmedzovací prostriedok je už jednoznačne zákonom vymedzený ako bezpečnostné opatrenie a nie je možné ho považovať za súčasť zdravotných výkonov. Obmedzovacím prostriedkom sa má obmedziť voľný pohyb pacienta na odvrátenie jeho nebezpečného konania. Využiť sa teda bude môcť až vtedy, ak konanie pacienta smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb. Použiť sa môže iba takým spôsobom, ktorý neohrozí zdravie a bezpečnosť pacienta a v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu s prihliadnutím na mieru ohrozenia a klinický stav pacienta. Obmedzovací prostriedok sa môže použiť až vtedy, ak sa nepodarilo odvrátiť nebezpečné konanie pacienta použitím miernejších spôsobov. Vždy však musí byť zachovaná dôstojnosť, telesná a psychická integrita pacienta. Obmedzovacie prostriedky sa už nebudú môcť použiť na bežné zabezpečenie napr. pred pádom z postele alebo preventívne napríklad z dôvodu nedostatku personálu.
Postavenie osôb so zdravotným postihnutím a pacientov, ktorí sú hospitalizovaní v ústavnom zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí, by sa tak malo výrazne zlepšiť a zvýšiť sa ich ochrana pred nedovoleným zásahom do ľudských práv a slobôd. Novelou sa tiež rozšírila definícia práv pacienta v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a detská psychiatria.
Ochrana pacientov vo vzťahu k použitiu obmedzovacích prostriedkov sa má zabezpečiť aj tým, že ich použitie má zdravotnícke zariadenie do 72 hodín od použitia oznámiť dozorujúcemu prokurátorovi, do 48 hodín osobe, ktorú si pacient určil sám a do 24 hodín aj určenej fyzickej osobe (napr. zákonný zástupca, opatrovník).
V prípade, ak ide o pacienta, ktorý je na psychiatrii hospitalizovaný nedobrovoľne – teda neudelil písomný súhlas s hospitalizáicou, môže komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím (od 1.1.2023) na ochranu práv takéhoto pacienta vstúpiť do súdneho konania, v ktorom súd rozhoduje o vstupe a zotrvaní pacienta na psychiatrii bez jeho súhlasu (tzv. nedobrovoľná hospitalizácia).
Vnímanie liečby pacientov s duševnou poruchou aj cez problematiku ľudských práv prináša aj nová Koncepcia humanizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria (Vestník MZ SR č. 29/2009 z 28.3.2022, čiastka 13). Táto koncepcia poukazuje na existujúci stav psychiatrickej starostlivosti na Slovensku, a vo vzťahu k tomu navrhuje prijatie nových podrobných pravidiel aj vo vzťahu k používaniu obmedzovacích prostriedkov.
Rozšírenie používania obmedzovacích prostriedkov na všetky odbory medicíny bez riadnych právnych záruk a kontrolných mechanizmov sme nepodporili
Ďalším poslaneckým pozmeňujúcim návrhom došlo aj k rozšíreniu právnej úpravy definície a používania obmedzovacích prostriedkov pre všetky odbory medicíny, keďže, ako sme zistili, aj na somatických oddeleniach ústavných zdravotných zariadení sa v praxi tieto obmedzovacie prostriedky bežne používajú a dialo sa tak bez akejkoľvek regulácie či metodiky zo strany ministerstva zdravotníctva.
S takýmto rozšírením, bez adekvátneho vybudovania kontrolných mechanizmov, ako je to v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach, sme vyjadrili nesúhlas. Používanie obmedzovacích prostriedkov aj na rôznych somatických oddeleniach, kde sa nepredpokladá možnosť nútenej hospitalizácie, je potrebné pravidelne podriaďovať dôslednej kontrole, aby boli dodržiavané všetky právne záruky ochrany ľudských práv.
Schválená novela však systém kontroly na iné ako psychiatrické oddelenia nepreniesla. Upozornili sme, že somatické oddelenia ústavnej zdravotnej starostlivosti nepodliehajú automaticky pôsobnosti komisára vo vzťahu k výkonu systematických monitorovacích návštev, keďže naša pôsobnosť sa vzťahuje len na pacientov so zdravotným postihnutím. Nepodliehajú ani už existujúcim kontrolným mechanizmom zo strany prokuratúry či súdov, ktoré sa vzťahujú len na nedobrovoľné hospitalizácie, resp. hospitalizácie bez udelenia informovaného súhlasu pacienta.
Pacient, ktorý nemá zdravotné postihnutie a ktorý sa ocitol v takejto situácii, sa môže so svojim podnetom obrátiť na verejného ochrancu práv. Na ochranu práv detských pacientov za špecializuje komisár pre deti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies