Tempo vypúšťaných emisií do ovzdušia sa za posledné desaťročia zrýchľuje

"Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým silnejší je skleníkový efekt, čo znamená, že ešte viac nežiaduceho tepla ostane v zemskej atmosfére," poukázalo MŽP. Zohrievanie zemského povrchu môže zoslabovať prirodzené prúdenie vzduchu vo vrchných vrstvách troposféry. "Znamená to, že rovnaké počasie môže nad určitým územím pretrvať dlhšie. Môžu to byť aj vlny horúčav, keď dni až týždne neprší a je neustále prevažne slnečno a bezvetrie," tvrdí rezort.

Doplnil, že vzduch a zem sa na takomto území prehrejú, čo môže mať nepriaznivé dôsledky na kolobeh vody a živé organizmy. Ministerstvo priblížilo, že je potrebné znížiť množstvo emisií skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia, a to od priemyslu, cez dopravu až po poľnohospodárstvo. Udiať by sa to mohlo inováciami, zmenou fungovania systému či správania. "Nahrádzanie zastaranej formy výroby za modernú, nízkouhlíkovú, neplytvanie potravinami, znížením množstva odpadu, ktorý produkujeme, či napríklad stanovením cieľov, podmienok a pravidiel, ako ich rieši návrh klimatického zákona," uviedlo.

Ďalším vhodným riešením je podľa MŽP zvýšiť prirodzený záchyt uhlíka v prírode. Ide najmä o prácu s pôdou. Prirodzenými záchytnými prvkami sú lesy a pralesy a veľmi efektívne to robia aj rašeliniská a močariská. "Čím viac budeme podporovať ochranu a zachovanie takýchto území, tým efektívnejšie sa adaptujeme na klimatickú zmenu," skonštatoval envirorezort.