Hypersenzitívni ľudia to veru nemajú ľahké, potýkajú sa totiž s emočným rozpoložením, ktoré by sa dalo prirovnať k neustále sa krútiacemu kolotoču. Je to raz tak, že nálada je vysokánska ako hviezdy na nebi, kým potom je zasa nízka, a môže sa zašliapnuť rovnako ľahko ako mravec na zemi.
Človeka, ktorého je možné označiť za vysoko vnímavého, sa dá rozpoznať jednoduchým pozorovaním. Raz má takú motiváciu, že by s úsmevom vykonal čokoľvek, ale o niečo neskôr ho prekvapí únava a absolútna nechuť predstierať veselosť.
Zdá sa to ako bremeno, však? Netreba sa ale ani trochu ľakať, pretože občas to nemusí byť ani zamak na škodu.
Stačí si predstaviť situáciu, v ktorej hlavnú úlohu zohráva vzťah muža a ženy.
Nastal večer a dvojica trávi čas osamote. Za iných okolností by to bola chvíľa úžasná, naplnená citom a vyznaniami. Ale muž sa akosi nevie sústrediť, je zahalený do tajomstva. Rád by čosi povedal, niečo urobil, ale odvaha kamsi zmizla. No a vtedy žena rozumie aj bez vysvetľovania. Podíde k nemu a jednou vetou presne vystihne, v čom tkvie jeho trápenie. Dôvod, prečo to dokázala prečítať medzi riadkami, sa skrýva v jej hypersenzivite. Áno, ona má moc odhaliť príčiny nevypovedaného.
Už sa takí narodili
V prípade hypersenzitívnych jedincov sa nedá vravieť o postupnom získavaní výnimočnej schopnosti. Nie, oni sa takí už narodili.
Za všetko je zodpovedný nervový systém, ktorý sa v ich tele naladil tak, že musia vonkajšie aj vnútorné podnety spracovávať o niečo intenzívnejšie.
Krehkosť, s ktorou sa potýkajú, ich núti bojovať s pravidelným dojmom, že sú vyvedení z miery. Štatistika uvádza, že hypersenzitivita sa prejavuje u 15 percent z celkovej populácie, pričom väčšie zastúpenie majú vraj ženy.
Nie zriedka sa stáva, že za nadmernú vnímavosť sa postará aj genetika, ktorá prenesie z generácie na generáciu a zabezpečí tak v rodine nechcené dedičstvo.
Tí, čo sa zaraďujú do skupiny hypersenzitívnych, majú však pomerne atraktívny výber povolania či celoživotného poslania. Uplatnia sa ako empatickí lekári alebo v službe, v ktorej je najdôležitejšie duchovno. Aj vďaka tomu je nádej, že vo všetkom sa dá vyhrať, ak sa z kríža urobí rebrík k oblohe.
Jemné zmysly
Mohlo by sa na prvé oboznámenie s problematikou zdať, že citlivosť je výlučne spätá len s reakciami duše. Iste, vnútro je ňou značne ovplyvnené, avšak zmysly, ktoré sú v hypersenzitívnom prostredí skutočne jemné, dosť výrazne dbajú aj na chlad, teplo, akýkoľvek ľudský dotyk, pachy alebo zvuky.
Nesmierne zdĺhavá úloha pre nich spočíva v rozlišovaní. Musia totiž vedieť oddeliť, kde sa končí ich vlastná nálada a kde sa začína nálada niekoho iného. Prenos emočného prežívania z kohosi iného je natoľko pozoruhodný, že sú nútení zamýšľať sa a potom sa k zistenému aj patrične postaviť tvárou v tvár.
Vie sa o nich, že hoc by zdanie našepkávalo, že sú zdržanliví, ba priam rezervovaní, v komunikácii sa dokážu predviesť s nemalým sebavedomím.
Získavajú si obľubu, pretože pôsobia zaujímavo a človek v ich spoločnosti by rád aspoň vzdialene poznal ich príbeh.
Nie je ani zďaleka prekvapujúce, že vzhľadom na to, čo im bolo nadelené, sú výborní poslucháči, čo sa zíde nielen v súvislosti s nadväzovaním hlbokých priateľstiev.
Väčšina z nich sa vyhýba konfliktom a úprimne sa snaží zachovať medziľudský kontakt tak, nech v ňom funguje predovšetkým pokojná atmosféra.
Aby však úplnej pravde nič neuniklo, môže sa to s hypersenzitívnymi povahami zvrtnúť aj opačne a dobrú povesť po sebe nezanechajú.
Je to najmä vtedy, keď citlivosť káže správať sa agresívne, nnepríjemne či priveľmi nervózne.
Nie všetci disponujú silou, aby sa s vnímavosťou vyrovnali správne, a tak hľadajú únik. Siahajú po nepriateľke závislosti a uľavujú si aj nadmernou záťažou v zamestnaní.
S negatívnym typom je zložitejšie vychádzať, to sa uprieť nedá. Avšak je dôležité pamätať si, že oni len nedostali potrebnú podporu v detstve, a preto v dospelosti bojujú s akýmsi čudesným a závažným stavom, v ktorom si nahovárajú, že sú nepriatí a nechcení.
Či už tak alebo onak, vždy je prospešné hľadieť na akúkoľvek vec zo strany ľavej a pravej. Negatíva a pozitíva. Dobré aj zlé. Ale nakoniec by malo zvíťaziť pozitívum.
Bez toho to nepôjde
Ak ste hypersenzitívni, nezaobídete sa bez niekoľkých vecí.
Po prvé, celkom iste potrebujete načúvať sami sebe, lebo len v tichu sa precitlivené zmysly naozaj upokoja.
Po druhé, hoci toto platí pre nás všetkých, vyhýbajte sa prebdeným nociam, doprajte si toľko času na odpočinok, koľko si telo žiada.
Po tretie, kochajte sa krásnymi vecami, dýchajte s prírodou, čerpajte z umenia, jednoducho zo sveta ako takého, veď je tu čo obdivovať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies