Ľudia z Gemera-Malohontu počas Veľkej noci verili v liečivú silu vody

"V Tisovci sa preto nad ránom umývali, aby nemali rany, dievčatá zas aby boli zdravé a pekné. Z rovnakých dôvodov brodili mládenci v potokoch kone," priblížila Pulišová. Pre Zelený štvrtok bola charakteristická aj zvýšená aktivita nečistých síl, prostriedkom na ich odstrašenie bol hluk. Chlapci preto od Zeleného štvrtka do Bielej soboty chodili po dedinách s rapkáčmi. Jarné zvykoslovie podľa etnologičky GMM začínalo v regióne Gemer-Malohont obradným vynesením zimy a prinesením leta. Zimu vo väčšine lokalít vynášali zvyčajne dva týždne pred Veľkou nocou a zosobňovala ju slamená figurína oblečená do ženských šiat. V Koceľovciach ju nazývali Morena, v Kameňanoch Hana, v obci Rožňavské Bystré Smrť a Rakovnici Hejnana.

Dôležitou súčasťou veľkonočných zvykov v Gemeri-Malohonte boli vajíčka. Začiatkom 20. storočia ich ľudia nosili počas Kvetnej nedele na cintorín k hrobom svojich blízkych, kde vajíčko zahrabali do zeme. Pokiaľ zostalo celé aj do druhého dňa, verilo sa, že duša mŕtveho je spokojná. Na Zelený štvrtok zas vajíčka zakopávali pastieri. "Pastier na vhodnom mieste, ktoré dobytok nevedel obísť, v noci zakopal vajíčko, reťaz, hlinu z troch hrobov a tri prúty zo šípu, teda predmety, ktoré mali dobytok chrániť, zabezpečiť, aby stádo držalo spolu a množilo sa," uviedla Pulišová. Počas Veľkého piatku bol v regióne Gemer-Malohont dodržiavaný prísny pôst, v mnohých domácnostiach okrem mäsa nekonzumovali ani mliečne výrobky. "Ľudia verili, že na poklady ukryté pod zemou upozorňuje modrý plamienok. Aby sa nestratil, bolo potrebné prikryť ho pančuchou," dodala etnologička GMM. Počas dňa sa mohli robiť len nevyhnutné práce, nesadilo sa a ani sa nesialo, keďže v tento deň sa nemalo hýbať so zemou. Výnimkou bolo bitie krtincov cepmi, aby sa krty vysťahovali.