Ak zaznie jeho meno, ľuďom sa vybaví známa kreslená postavička hmyzu s červenou šatkou okolo krku. Mnohí ho prirovnávali k Walt Disneymu. Okrem toho je však známy aj kvôli svojim karikatúram, ktoré ho mnohokrát dostali do nepriaznivej pozícii. Istú časť svojho života dokonca strávil aj v pracovných táboroch.
Všetci určite poznáme postavičku Ferda Mravca, ktorú vytvoril český ilustrátor Ondřej Sekora. Vo svojej rodinnej či školskej knižnici na jeho dielo narazí snáď každý, ale o jeho živote toho vo všeobecnom povedomí mnoho nezostalo.
Narodil sa v brnenskej časti Královo Pole, kde prišiel na svet v roku 1899 ako tretí zo šiestich súrodencov. Už ako sedemročný stratil svojho otca. Rodinné zázemie mu umožnilo ďalšie štúdiá, ktoré sa skončili nevydarenými štátnicami na právnickej fakulte v Brne.
Neskôr už Sekora štúdium zanechal a pôsobil ako športový referent a ilustrátor v brnenských Lidových novinách, ktoré ho dokonca vyslali do Paríža.
Ondřej Sekora vo svojej pracovni
Neskôr prichádza v jeho živote zlom, prerušenie kariéry, za ktoré mohla láska a norimberské zákony. Druhý raz sa totiž oženil s židovkou Ludmilou alias Lilly Roubíčkovou. Kvôli sobášu so ženou židovského pôvodu musel Ondřej Sekora nielen opustiť svoju prácu, ale vylúčili ho aj z Národného zväzu novinárov. Dokonca bol až väznený v rokoch 1944 až 1945 v poľskom pracovnom tábore Klein Stein a na pražskom Hagibore. Jeho manželka Lilly Roubíčková bola väznená v Terezíne.
V tomto ťažkom období svojho života si Sekora viedol denníky, ktoré vyšli aj knižne v roku 2016. Ich súčasťou sú napríklad spomienky na jeho spoluväzňa Oldřicha Nového, s ktorým sa poznali už pred tým, ale viacej sa zblížili až počas cesty do ďalšieho tábora Osterode.
pohľad na tábor Osterode z obytnej štvrti
Ešte pred vojnou sa Sekora pokúšal presadiť vo Francúzsku, kde napísal reportáž o Tour de France a vyšlo mu tam okolo tridsať kresieb s podpisom André Sekora. Myšlienku o emigrácii zavrhol, keďže dlho si odmietal pripustiť, že jeho rodine na konci tridsiatych rokov hrozí dosť veľké nebezpečenstvo.
Dá sa povedať, že celkom často využíval čierny humor ako istú záchranu od nepriaznivej reality. Vo svojom vojnovom denníku sa na svoj ťažký osud takmer nikdy nesťažoval, ale skôr ho nejakým spôsobom humorne vykresľoval. Ako príklad sa dá uviesť jeho reflekcia slov nemeckého majstra v kameňolome, že Sekoru mali radšej zastreliť, pretože mu nútené práce vôbec nejdú od ruky.
Ferdo Mravec bol pôvodne súčasťou seriálu pre dospelých. Stalo sa tak rok potom, čo začal seriál o Ferdovi Mravcovi vychádzať pravidelne. Po vojne Sekora musel celý príbeh o známom mravcovi ideologicky upraviť: v roku 1958 z neho zmizli skautské uniformy a aj slovo nebo, ktoré nahradila ideologicky neprekážajúca obloha.
V súčasnosti sa v pražskej Ville Pellé koná výstava Ondřej Sekora s podtitulom „Známy aj neznámy“. Expozícia vznikla pri príležitosti deväťdesiateho výročia prvej publikácie Ferda Mravca a potrvá až do 14. mája v pražskej Galérii Villa Pellé.
Ferdo Mravec - jedna z najznámejších českých kreslených postavičiek
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies