Talianska herečka Claudia Cardinale oslavuje 85 rokov

Claudia Cardinale sa narodila 15. apríla 1938 v La Goulette v Tunisku. Jej otec pochádzal zo Sicílie, matka mala francúzsko-taliansky pôvod, rodina však už štvrtú generáciu žila v Tunisku. Počas druhej svetovej vojny bolo Tunisko pod francúzskym protektorátom, takže na Claudiu ako Talianku jej spolužiaci zazerali – keďže Taliansko bolo spojencom hitlerovského Nemecka.

Vyštudovala lýceum a než sa stihla pripraviť na učiteľskú dráhu, ktorú chcela nastúpiť, vyhrala v roku 1957 miestnu súťaž krásy. Medzi hosťami slávnostného vyhlásenia bol aj zástupca talianskeho filmu, ktorý ju pozval na filmový festival do Benátok. Tam budúcu herečku objavil producent Franco Cristaldi, ktorý s ňou podpísal sedemročnú zmluvu. Herecké vzdelanie získala neskôr na rímskej vysokej filmovej škole Centro Sperimentale di cinematografia. Vzápätí dostala mladá a neskúsená herečka prvú ponuku zahrať si vo filme Maria Monicelliho Omyl neplatí (1958), a to po boku talianskych populárnych hercov Marcella Mastroianniho či Vittoria Gassmana. Ujal sa jej producent Franco Cristaldi, ktorý však podriadil život mladej filmovej hviezdy tvrdým pravidlám a takmer izolácii od okolitého sveta.

Keď Claudia Cardinale otehotnela po krátkom pomere s neznámym pochybným mužom, Cristaldi jej zariadil utajený pôrod v Londýne. Jej syn Patrick bol potom oficiálne pred verejnosťou synom herečkinej matky. Producentská zmluva upravovala množstvo ďalších detailov – Claudia nesmela pribrať ani si ostrihať vlasy. Neskôr sa stala producentovou utajovanou manželkou, hoci ich spájal len občiansky sobáš v USA, ktorý v Taliansku neplatil. Na druhej strane Claudia Cardinale nemala núdzu o herecké príležitosti. Režisér Luchino Visconti ju obsadil do filmu Rocco a jeho bratia (1960), kde bol jej hereckým partnerom Alain Delon. V roku 1962 jej Philippe de Broca ponúkol rolu v romantickej historickej komédii Cartouche, kde pre zmenu vytvorila pár so Jeanom-Paulom Belmondom.

Tri zásadne odlišné herecké príležitosti a rozdielne filmy jej priniesol rok 1963. Federico Fellini ju obsadil do svojho excentrického filmu 8 1/2, vďaka čomu herečka zažila ako vznikajú dialógy priamo na scéne počas nakrúcania. V historickom Gepardovi jej Visconti zveril hlavnú rolu realistickej, tvrdohlavej Angeliky. Tretím filmom bola komédia Ružový panter, na ktorú režisér Blake Edwards nadviazal celou sériou pokračovaní – v nich však bol už hlavnou hviezdou Peter Sellers. Jednou z najlepších úloh herečky bola postava Mary vo filme Bubovo dievča (1965). Získala za ňu prvé veľké ocenenie - Striebornú stuhu pre najlepšiu herečku v roku 1965. V roku 1968 sa Claudia Cardinale objavila v legendárnom westerne Sergia Leoneho Vtedy na Západe.

Jej osobný príbeh vstúpil do ďalšieho dejstva: Rozišla sa s despotickým partnerom a producentom, synovi povedala pravdu o jeho pôvode a napokon v roku 1975 stretla režiséra Pasquala Squitieriho, ktorý sa stal jej novým druhom. V 80. rokoch už v zrelšom veku, nakrútila niekoľko pozoruhodných filmov – kriminálnu drámu Salamander (1981) s Francom Nerom v hlavnej úlohe, snímku Fitzcarraldo (1982) či v tom istom roku divácky obľúbenú komédiu Darček, kde bol jej partnerom Pierre Mondy. S Linom Venturom sa stretla vo filme Drsný chlapík (1983).

Okrem filmu začala v roku 2000 účinkovať aj v divadle. Za celoživotné dielo herečke udelili v roku 1990 na festivale v Montreale Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii, v roku 1996 získala čestného Cézara a v roku 2002 čestného Zlatého medveďa. V roku 1999 sa stala nositeľkou francúzskeho Radu Čestnej légie. Na Art Film Feste v roku 2014 si prevzala ocenenie Hercova misia a pripevnila mosadznú tabuľku so svojím menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. Svetoznáma talianska herečka Claudia Cardinale žije v Paríži, je veľvyslankyňou UNESCO pre ženy 21. storočia a aktivistkou pre ochranu ženských práv v rodnom Tunisku.