KAPSKÉ MESTO - Najvyšší súd v Juhoafrickej republike v piatok potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého "bezdôvodné" verejné vyvesovanie štátnej vlajky Juhoafrickej republiky z čias apartheidu predstavuje prejav nenávisti a rasovej diskriminácie.
Juhoafrický najvyšší odvolací súd v piatok potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého "bezdôvodné" verejné vyvesovanie štátnej vlajky Juhoafrickej republiky z čias apartheidu predstavuje prejav nenávisti a rasovej diskriminácie a môže byť trestne stíhané.
Najvyšší súd však podľa agentúry AP nerozhodol o tom, či by sa vyvesenie štátnej vlajky z čias rasovej segregácie v Juhoafrickej republike doma v súkromí malo tiež považovať za nenávistný prejav alebo diskrimináciu. Zákaz používania starej štátnej vlajky napadla na súde lobistická skupina Afriforum, ktorá tvrdí, že zastupuje záujmy belošských Afrikáncov. Argumentovala pri tom, že takýto "rozsiahly zákaz" je porušením práva na slobodu prejavu.
Osud oranžovo-bielo-modrej vlajky bol v Juhoafrickej republike veľmi vypätou témou, najmä pre černošskú väčšinu - mnohí jej príslušníci ju totiž považujú za otvorený symbol inštitucionalizovaného rasizmu a brutality režimu apartheidu. Systém apartheidu oficiálne vznikol v roku 1948 a formálne bol zrušený, keď sa Nelson Mandela stal v roku 1994 prvým demokraticky zvoleným prezidentom Juhoafrickej republiky. Stalo sa tak vo voľbách, v ktorých mali obyvatelia tmavej pleti prvýkrát umožnené voliť. Južná Afrika prijala svoju súčasnú vlajku práve v čase týchto prvých všerasových volieb. Pre niektorých Juhoafričanov má vlajka z čias apartheidu podobné konotácie ako zástava s hákovým krížom používaná nacistickým Nemeckom, doplnila AP.
utláčanie černošskej rasy počas obdobia apartheidu
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies