Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou expozíciou v prírode

V areáli múzea je na ploche 15,5 hektára sústredených viac než 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova. "Sú obrazom rozmanitosti tradičnej stavebnej kultúry a hospodársko-sociálneho rozvrstvenia obyvateľov severozápadnej časti Slovenska. Časť objektov je interiérovo zariadená a prístupná pre návštevníkov. Prostredie múzea je dlhodobo atraktívne aj pre filmárov. Nakrúcala sa tu napríklad rozprávka Perinbaba, šou Zem spieva či film Piargy," uviedol Sýkora. Z regiónu Oravy patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. "V centre areálu je situovaný turčiansky región a dominantu tvorí drevený rímskokatolícky kostol z Rudna z rokov 1790 – 1792. K unikátnym stavbám patrí aj filagória zo Slovenského Pravna s cennými doskovými maľbami z roku 1792, rekonštruovaný objekt vozárne z Moškovca a usadlosť z Horného Turčeka, ktorá je typickým reprezentantom nemeckého obydlia z kremnickej oblasti," doplnil riaditeľ martinského SNM.

Pripomenul, že v areáli Múzea slovenskej dediny sa konajú od roku 1991 programové podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru. "Súčasťou života v rozľahlom areáli múzea sú aj reálne poľnohospodárske práce, napríklad rez ovocných drevín, strihanie oviec či kosenie lúk," podotkol Sýkora. Zvyky a tradície, ktoré sa viažu k jednotlivým ročným obdobiam, predstavujú folkloristi na pravidelných nedeľných podujatiach. "Vo fašiangovom sprievode za náreku plačiek a veselej muziky pochovajú basu, ktorá odpočíva až do vzkriesenia na Veľkú noc. Počas nej predvedú napríklad vynášanie Moreny, prinášanie letečka, veľkonočnú šibačku a oblievačku. So zdobením kraslíc či pletením korbáčov zoznámia návštevníkov remeselníci. Pred Vianocami predstavujeme aj liatie vosku, olova alebo púšťanie orechovej škrupinky so sviečkou na vodu," dodal riaditeľ martinského SNM.