ROZHOVOR Strhujúce svedectvo bývalej ateistky, časť prvá: Od týranej k milovanej

Toto je strhujúce svedectvo ženy, ktorá padala a padala, plakala a plakala a takmer by sa bola vzdala.

Nahovárala si, že Lenin je cesta

Renáta vyrastala v rodine, ktorá by sa dala označiť ako priemerná. Bežné pouličné hry, čakanie na žatvu, naháňanie na poli. Skoro by sa dalo povedať, že sa nedialo nič mimoriadne, ale pravda by to celkom nebola. Otec bol alkoholik, a aj keď si to neuvedomovala, výrazne jej to zmenilo pohľad na to, kým je. Ak aj mala akú-takú predstavivosť o Bohu, postupne aj tá zbledla.

„Vyrastala som na dedine, kde som bývala spolu s rodičmi a dvoma sestrami do svojich 17 rokov. Kedysi bolo samozrejmou súčasťou chodenie do kostola nielen v nedeľu, ale aj počas týždňa, bola to prirodzená súčasť aj môjho života. Ako som vyrastala a počas puberty, mala som stále viac otázok   ohľadne života s Bohom, ktoré som adresovala miestnemu kňazovi, on ma vždy poučil, že na také veci mám ešte čas, len vždy mi nezabudol pripomenúť, že mám krásne meno. Na moju otázku, čo je tak krásne na mojom mene, s ktorým som nebola spokojná, mi povedal, aby som si to zistila ja sama. Už v tej dobe som bola aktívnou milovníčkou a  čitateľkou literatúry a poézie, čo sa prejavilo aj tým, že som pravidelne chodila recitovať na miestny výbor na uvítanie detí do života, na svadby či MDŽ, na výročné zjazdy komunistov či dokonca na pohreby.  Po skončení základnej školy som začala študovať na gymnáziu a v tej dobe sme sa aj presťahovali do Trnavy. Na škole som sa stala aktívnou zväzáčkou, môj vzťah k Bohu sa stal chladným, až som ho úplne vytesnila zo svojho života a jeho miesto som nahradila utópiou o komunizme, ktorému som dôverovala, rovnako aj čelným predstaviteľom tej doby a hlavne som verila ,,súdruhovi´´ Leninovi , ktorý bol pre mňa večne živý. To sa, samozrejme, prejavovalo aj v mojich názoroch a postojoch, venovala som sa popri škole práci s deťmi – iskričkami, kde som ich učila všetko o veľkej Októbrovej revolúcii, výstrele z Aurory a o podobných veciach. Po návšteve Lidíc som si povedala, že Boh nie je, ako by mohol inak dopustiť strašné zlo a smrť toľkých nevinných ľudí, stala som sa úplnou ateistkou a verila som len tomu, čo vidím a čoho sa smiem dotknúť. Vtedajšia doba a svet ma len v mojom presvedčení uisťovali.”

Vladimir Iljič Lenin - vodca boľševiskej strany a ,,otec" komunizmu

Ako osemnásťročná otehotnela a vydala sa. Zanechala sen o vysokej škole, vzdala sa talentu na písanie. Problémy klopali na dvere, dožadovali sa úplnej pozornosti, vďaka čomu Renáta zistila, že hrdinovia v knihách, dokonca ani ideológia, neuľavia duši.

„Manžel naplno holdoval alkoholu, a, samozrejme, aj veciam s tým kráčajúcimi ruka v ruke, ako hazard, neviazaný  nočný život, domáce násilie. Bola som sama na všetko, výchova detí, domácnosť, chýbali nám peniaze, ktoré manžel nedával domov, ale na alkohol. Hoci som sa snažila, ako som vedela, nestačilo to."

Jedna z dcér sa narodila so zdravotným postihnutím, čo pribuchlo ďalší klinec do srdca. Ak by Boh existoval, predsa by to nedopustil, alebo áno?

Musela sa ocitnúť na dne, aby ho vyhľadala

Najtvrdší úder jej zasadila nepriateľka smrť, ktorá si vzala matku.

„Nechcela a nevládala som už žiť, nič pre mňa nemalo cenu a môj život už vôbec nie, bola som tak prázdna a boľavá, že som rozmýšľala o svojom konci, chcela som ísť v noci na cintorín, vyhrabať mamu a tíško si ľahnúť vedľa nej, zatvoriť oči a už sa neprebudiť. Čistá beznádej, ktorá nemala konca, môj život bol jedna nočná mora.“

Smrť blízkeho človeka vie zlomiť niekedy aj tú najtvrdšiu osobu.

Ak sa rozhodla vydržať utrpenie, tak iba z lásky k deťom. Precitla a dotklo sa jej poznanie, že potrebuje vieru. Kým predtým sa od náboženstva držala v čo najväčšej vzdialenosti, potom sa začala aktívne dožadovať prítomnosti Boha.

Hľadala ho, keď si tichučko sadala do prázdneho kostola, ale nenašla.

Hľadala ho, keď sa klaňala nemej soche, ale ani tak sa jej neprihovoril.

Hľadala ho v rozhovoroch s viacerými cirkevnými predstaviteľmi, ale akosi sa nad ňou vznášalo neustále ticho. Až raz...

„Spomínam si na jeden deň, keď som spolu s deťmi išla cestou z polikliniky domov a videla som veľký stan, ktorý pripomínal cirkus. Odtiaľ sa šírila hudba, ktorá ma nesmierne priťahovala, tak sme vošli dnu a sadli si dozadu. Začala som počúvať, na pódiu bol muž, kazateľ, hovoril o božej láske, prichádzali mladí ľudia a svedčili o tom, ako im Boh zmenil životy, aký vzťah s ním majú a potom dal kazateľ výzvu, kto chce prijať Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, aby prišiel dopredu, Vtedy som vedela, že je to výzva pre mňa, že ak to neurobím, zomriem. Odvtedy sa môj život začal trochu meniť, samozrejme, do tej miery, ako som Bohu dovolila. Hoci som prežila jeho dotyk plný lásky, vravela som si, že ešte nemôžem, musím odstrániť svoje problémy a potom môžem pred neho prísť, lebo je to bytosť čistá , láskavá a nemám právo prísť len tak. To bol však omyl. Chcel ma práve takú, a chcel mi pomôcť riešiť veci, to som však zistila po niekoľkých rokoch, keď som začala pravidelne navštevovať cirkev, čítať Božie slovo, modliť sa.”

Zmena po vstúpení do intenzívneho vzťahu s Bohom sa prejavila navonok i vnútri.

,,Objavenie" Boha prichádza mnohokrát pri ťažkých životných chvíľach.

„Zmenil sa môj slovník, moje hodnoty, správanie sa k sebe samej i ostatným, vrátane mojich najbližších. Prvé, čo som urobila bolo to, že som vyhodila niektoré knihy, ktoré pre mňa stratili hodnotu, vyhodila som kazety, ktoré som dovtedy počúvala. Najviac čítanou knihou sa mi stala biblia, čítala som ju, snažila sa chápať a aplikovať na svoj život.  Bol to pre mňa vzácny čas, bibliu som mala pri sebe aj počas spánku, pri ruke. Učila som sa pasáže naspamäť.”

Zázraky aj trápenia

Boh pre ňu vykonal nesmierne veľkolepé činy.

„Prijala som zázračné uzdravenie od alergie na chlad, uzdravenie po operácii nosnej priehradky, naoko banálnej operácie, no mne začali odchádzať všetky dôležité orgány následkom infekcie a lekári mi nedávali nádej, môj stav bol kritický. No Boh sa vtedy prejavil, že stojí za svojím slovom, ja som bola na konci, On na začiatku.”

Nadprirodzene sa Boh postaral o finančné zabezpečenie rodiny. Nebolo čo do úst vložiť, strecha nad hlavou bola neistá. Renáta sa zúčastnila na celoslovenskom kresťanskom stretnutí a v duchu prosila Boha o zázrak. Pristúpil k nej muž, a hoci si vzájomne boli cudzí, do rúk jej vložil presne tú sumu, ktorú potrebovala na vyplatenie nájmu. Muž to urobil bez toho, aby ho o čokoľvek prosila, gesto zdôvodnil tým, že mu to prikázal Boh.

Najstaršia dcéra psychicky ochorela. Trpela depresiami, musela byť strážená, pretože len čo sa ocitla bez opatery, pokúšala sa o samovraždu. Ale aj tam zasiahol Boh a dcéra je nielen zdravá, v súčasnosti je navyše obdarovaná nádhernými synmi a z nej je láskavá a obetavá matka.

„Niekoľko rokov som sa modlila a pôstila za môjho manžela, aby ho Boh oslobodil od alkoholu a vecí s tým spojených. Keď som bola niekedy v koncoch, Boh mi hovoril  o svojej láske, že je  trpezlivá, na všetko sa nádeje , všetko znáša , všetkému verí. Tak som verila, že ten čas a spôsob príde. A skutočne prišiel, dnes môžem s istotou povedať a potvrdiť, že je skutočne vyslobodený  zázračne. Neabsolvoval žiadnu protialkoholickú liečbu, lebo sa ho dotkol živý a mocný Boh. Samozrejme, veľa času uplynulo, kým som mu dokázala odpustiť a nerýpať sa v boľavej minulosti. Nie sama zo seba, lebo občas som bola ako Lótova žena, pozerala na minulosť, ale to už nerobím, a nechcem, lebo moja budúcnosť a život sú ukryté v Bohu môjho spasenia. Dnes môžem len s pokorou v srdci ďakovať Bohu za všetko, život, moje deti a rodinu v Pánovi,  za strechu nad hlavou, jedlo na našom stole , za každý nový deň , za každý výdych a nádych a najmä za to, že ma prijal za svoju dcéru, že stvorenie , ktoré bolo kedysi bezbranné a doráňané, má dnes úplne inú hodnotu  a silu práve v Ňom a len skrze jeho bezhraničnú lásku, ktorá nerobí rozdiely a nehľadí na osobu.  Kedysi som verila Leninovi, socializmu a utópii o komunizme, bola som sklamaná, keď som sa dozvedela o tom, že Lenin mal syfilis. Dnes je pre mňa tou najväčšou ozdobou  a osobnosťou môj Ježiš."

Viera v Boha Renáte otočila život o 180 stupňov.

Určite prídu aj ťažké časy, ale Renáta sa viac nebojí. Boh nezasľúbil, že život sa bude ponášať na rozprávku. Naopak, človeka vystríhal, že ho čakajú aj súženia, ale nemá sa báť, pretože nie je sám. On, vládca neba i zeme, je s ním po všetky dni.

A prečo kňaz vravel, že meno Renáta je krásne? Znamená totiž znovuzrodená. V prípade tejto ženy to skutočne platí. Hľadala Boha a on sa jej dal nájsť, poprosila o odpustenie a on jej odpustil. A urobil z nej nové stvorenie.