Boh je s nami v ťažkostiach, opierame sa o Neho, keď nám je tak zle, až nevládzeme dýchať, hľadáme Ho za úsvitu, keď nevládzeme spať a ďakujeme Mu, a ešte ako veľmi, ak nám splní prosbu, vtedy by sme Mu najradšej vyskladali tisíc piesní, takí sme šťastní. Je v neobyčajnostiach, ukrytý v nadprirodzene, a predsa niekedy zabúdame, že stojí pri nás, aj keď sa nič pozoruhodné nedeje, je tam počas dní, keď len vstávame, pracujeme a neprežívame ani ukrutnú bolesť, ani neopísateľnú radosť.
Je to Boh veľkých vecí, rovnako však aj Boh maličkostí, ktorý nás nie vždy lieči tak, že zošle niečo nevystihnuteľné, nie vždy nám z neba popadajú hviezdy, niekedy na svoje zámery používa aj niečo celkom všedné. Niečo prirodzené. A stále je to On, neupiera Mu to na Jeho veľkosti, naopak, človek Ho potom začne vnímať ešte inakšie a hlbšie.
Pesnička
Zobudila sa a cítila v sebe prázdnotu. Posadila sa a venovala sa zvyčajným činnostiam, ktoré by ju nepočkali, či by bola unavená alebo dokonale svieža. Počas ruchu dňa sem-tam hľadela do chatov, odpisovala a púšťala si hlasové správy. A vtom jej kamarát, navyše neveriaci v Boha, poslal link na pieseň. V prvej chvíli ju šokovala skutočnosť, že nekresťan jej posiela kresťanskú hudbu, premýšľala, ako sa k tomu, prepánajána, vôbec dostal, či to nie je omyl. Rozhodla sa však zatlačiť myšlienky do úzadia a pustila si to a potom už len žasla. Žasla nad Bohom, že ju takto potešil, že ju obdaril slovami, ktoré práve tak veľmi potrebovala a ani si to neuvedomovala. Žasla nad tým, že si Všemohúci vybral celkom všedný spôsob, hoci zabalený do nevšedného šatu. Keď sa priateľa neskôr opýtala, ako je možné, že ju zásobil tipom na pesničku o viere, povedal len:
„Ja ani sám neviem, vôbec to neviem vysvetliť.“
Ona sa len usmiala, on to možno vysvetliť nedokázal, ona áno.
Zákusok
Bola si vedomá toho, že jej problém sa nevyrieši len tak, že to chce čas, že Boh ju prevedie v procese uzdravenia. Preto si nič zvláštne nepriala, len jedno jej chodilo po mysli, niekto by to nazval nepodstatným a aj ona by pritakala, neprikladala tomu váhu. Skrátka a dobre, mala chuť na zákusok, nejaký dobrý, čo by si zajedla a pocítila sladkosť v ústach. A naozaj, v ten deň aj dostala zákusok, hoci sa o to nepričinila, hoci nikomu nič nevravela. Náhodou by to pomenoval ktosi, kto Boha nepozná, ale kto je s Ním spätý, už dávno vie, že náhody nejestvujú a že On má i ten najmenší detail vo svojej dlani. Poďakovala Mu, že hoci sa jej zložité obdobie neskončilo, zosiela jej drobné kvapky radosti.
Ľudia
V nie najšťastnejšom období si najviac cenila chvíle samoty. Smútok jej kvapkal zo slov, bol jej vpísaný v tvári, sedel jej na hrudi počas spánku. V jeden deň ju však zastihla návšteva, bol víkend a ona plánovala, že strávi popoludnie a aj večer v posteli a uvedomovala si, že pritom vyroní aj zopár sĺz. O hostí bolo nutné starať sa, nuž svoje ciele, hoc len krátkodobé, vypustila a venovala sa im. Večer sa jej zmocnila únava, ale keď referovala priateľom o tom, čo zažila, všetci sa zhodli v jednej myšlienke, a síce, že po dlhšom období ju počujú smiať sa. Boh jej daroval čosi, čo nie je neobvyklé, nie je to nadprirodzené, dal ju do kontaktu s ľuďmi, ktorí ju priviedli k iným pocitom, až zabudla, že pôvodne mienila len topiť deň v žiali.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies