Spoločnosť Meta dostala rekordnú pokutu 1,3 miliardy dolárov od EÚ za prenos európskych dát na americké servery

Európsky výbor pre ochranu údajov oznámil pokutu v pondelkovom vyhlásení, v ktorom uviedol, že nasledovalo vyšetrovanie Facebooku (FB) zo strany írskej komisie pre ochranu údajov, hlavného regulátora dohliadajúceho na operácie spoločnosti Meta v Európe. Tento krok poukazuje na pretrvávajúcu neistotu o tom, ako môžu globálne podniky legálne prenášať údaje používateľov z EÚ na servery v zámorí.

Regulačný orgán EÚ uviedol, že spracovanie a uchovávanie osobných údajov v Spojených štátoch je v rozpore s európskym zákonom o ochrane osobných údajov, známym ako všeobecné nariadenie o ochrane údajov. V kapitole 5 GDPR sú uvedené podmienky, za ktorých možno osobné údaje preniesť do tretích krajín alebo medzinárodných organizácií.

Pokuta je zatiaľ najvyššia, aká bola kedy uložená v rámci GDPR. Predchádzajúci rekord vo výške 746 miliónov eur (805,7 milióna dolárov) bol v roku 2021 zaznamenaný voči Amazonu (AMZN). Meta tiež dostala príkaz do šiestich mesiacov prestať spracovávať osobné údaje európskych používateľov v Spojených štátoch.

európske ústredie spoločnosti Meta v Dubline

Porušenie povinnosti zo strany Meta je „veľmi vážne, pretože sa týka prenosov, ktoré sú systematické, opakované a nepretržité,“ povedala Andrea Jelinek, predsedníčka Európskej rady pre ochranu údajov. „Facebook má milióny používateľov v Európe, takže objem prenášaných osobných údajov je obrovský. Neprecedentná pokuta je silným signálom ku organizáciám, že závažné porušenia majú ďalekosiahle dôsledky,“ dodala.

Spoločnosť Meta, ktorá vlastní aj WhatsApp a Instagram, uviedla, že sa proti rozhodnutiu odvolá. V Európe by preto nedošlo k okamžitému narušeniu Facebooku, uviedla takisto spoločnosť Meta. Podľa Mety koreň problému pramení z „konfliktu práva“ medzi americkými pravidlami o prístupe k údajom a právami Európanov na súkromie. Politici EÚ a USA boli na „jasnej ceste“ k vyriešeniu tohto konfliktu v rámci nového transatlantického rámca ochrany osobných údajov.

Nový rámec sa snaží skoncovať s krízou, ktorej čelia spoločnosti od roku 2020, keď najvyšší európsky súd zrušil transatlantický právny rámec určený na riešenie obáv EÚ o potenciálny dohľad vlády USA nad európskymi občanmi, známy ako Privacy Shield.

Spojené štáty a EÚ od minulého roka rokujú o nástupníckej dohode. Pokračujúci nedostatok náhrady Privacy Shieldu ohrozuje tisíce podnikov, ktoré sú závislé od možnosti presúvať údaje o používateľoch z EÚ do iných jurisdikcií, tvrdia právni experti.

Európska rada pre ochranu údajov „sa rozhodla ignorovať jasný pokrok, ktorý tvorcovia nariadení robia pri riešení tohto základného problému,“ uviedli vo vyhlásení Nick Clegg, prezident pre globálne záležitosti spoločnosti Meta, a Jennifer Newstead, hlavná právnička spoločnosti. „Toto rozhodnutie je chybné, neopodstatnené a vytvára nebezpečný precedens pre nespočetné ďalšie spoločnosti, ktoré prenášajú údaje medzi EÚ a USA. Schopnosť prenosu údajov cez hranice je základom fungovania globálneho otvoreného internetu. Tisíce podnikov a iných organizácií sa spoliehajú na schopnosť prenášať údaje medzi EÚ a USA, aby mohli fungovať a poskytovať služby, ktoré ľudia používajú každý deň," dodali Clegg a Newsteadová.

Nick Clegg (vľavo) a Mark Zuckerberg (v strede) v Elyzejskom paláci v Paríži v roku 2019.

Ešte pred pondelňajším rozhodnutím udelila Írska komisia pre ochranu údajov spoločnosti Meta takmer 1 miliardu dolárov na pokutách za údajné porušenie GDPR od jesene 2021. V tomto prípade však nebola za pokutu priamo zodpovedná Meta, keďže komisia rozhodla, že táto pokuta presahuje to, čo by sa mohlo považovať za „primerané“ na riešenie porušenia. Vo svojom pondelkovom vyhlásení regulátor uviedol, že je povinný založiť svoje konečné rozhodnutie na rozhodnutí Európskeho výboru pre ochranu údajov.

Írsko má úzku cestu medzi udržaním špičkových amerických technologických spoločností a zosúladením s tvrdým prístupom Európskej únie k regulácii technológií. Dublin je totiž domovom európskych centrál spoločností Apple, Meta, Twitter a Google, ktoré v krajine vytvorili tisíce pracovných miest a podporili jej ekonomický rast. Nízka sadzba dane z príjmu právnických osôb v Írsku vo výške 12,5 % bola hlavným faktorom, ktorý prilákal tieto firmy. Krajina bola jednou z posledných v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá sa v roku 2021 pripojila ku globálnej dohode o zdanení nadnárodných firiem minimálnou sadzbou 15 %.

V roku 2020 Apple vyhral odvolanie proti rozhodnutiu Európskej komisie, že dlhuje Írsku 13 miliárd eur (14,9 miliardy dolárov) na daniach, keď sa rozhodlo, že exekutíva EÚ nepreukázala, že spoločnosť dostala nezákonnú štátnu pomoc vo forme výhodných daňových dohôd s Dublinom. Írska vláda sa v tomto spore postavila na stranu Apple.