Americká metropola New York sa pomaly potápa kvôli náporu mrakodrapov

New York, známy ako "Mesto, čo nikdy nespí", sa stretáva s novým alarmujúcim problémom. Obdivovaná mestská panoráma, plná impozantných mrakodrapov, teraz nesie bremeno, ktoré vzbudzuje obavy. Rýchlo rastúci počet výškových budov a ich značná hmotnosť sa stáva hlavným faktorom, ktorý prispieva k postupnému potápaniu sa tohto slávneho amerického mesta. Každý rok toto mesto klesá v priemere približne o 1 - 2 mm, pričom niektoré oblasti New Yorku klesajú podľa výskumníkov dvojnásobnou rýchlosťou.

panoráma New Yorku, ktorý je obmývaný riekou Hudson

V posledných desaťročiach sa v New Yorku výrazne zvýšil počet a výška mrakodrapov. Tieto stavby, ktoré sú dôležitou súčasťou mestskej identity, boli konštruované tak, aby sa vypočítala ich výška, ale nie tak veľmi váha. Vedci vypočítali, že mestské stavby, medzi ktoré patria slávne Empire State Building a Chrysler Building, vážia spolu 1,68 ton libier, čo je zhruba ekvivalentná hmotnosť 140 miliónov slonov. Táto obrovská záťaž tlačí nadol na spleť rôznych materiálov, ktoré sa nachádzajú v pôde mesta New York. Zatiaľ čo mnohé z najväčších budov sú umiestnené na pevnom skalnom podloží, ako je bridlica, je tu aj zmes rôznych pieskov a ílov, ktoré boli zastavané. To prispieva k efektu potápania, ktorý sa prirodzene objavuje na väčšine východného pobrežia USA, keďže pôda reaguje na ústup obrovských ľadovcov po skončení poslednej ľadovej éry.

výstavba mrakodrapov v 60. rokoch minulého storočia

Stavebníci, architekti a aj obyvatelia mesta si uvedomujú, že New York čelí závažnému problému. Podľa odborníkov má prudký nárast hmotnosti výškových budov vplyv na stabilizáciu pôdy a základov konštrukcií. S podmáčaním a pomalým potápaním sa mesta dochádza k zhoršeniu kvality života a hrozbe pre obyvateľov.

Toto potápanie zhoršuje vplyv stúpania hladiny morí, ktoré sa zrýchľuje približne na dvojnásobok globálneho priemeru, keďže sa svetové ľadovce roztápajú a hladina morskej vody sa v dôsledku toho expanduje. Voda, ktorá lemuje New York, sa od roku 1950 zvýšila asi o 22 cm. Takisto na potápanie majú vplyv aj veľké záplavy z búrok a do konca storočia by údajne mohli byť až štyrikrát častejšie ako teraz.

Podľa žurnálu Earth's Future pre riziká, ktorým čelí mesto New York, platí aj pre mnohé iné pobrežné mestá po celom svete, keďže klimatická kríza sa prehlbuje. „Kombinácia tektonického a antropogénneho poklesu, zvýšenia hladiny mora a narastajúcej intenzity hurikánov znamená narastajúci problém pozdĺž pobrežných a pobrežných oblastí,“ píše sa v žurnáli.

Benátky - mesto, ktoré v súčasnosti asi najviac čelí problému s potápaním. V budúcnosti sa kvôli klimatickým zmenám k nemu pridajú aj ďalšie, vrátane New Yorku.

Odborníci na stavebné inžinierstvo sa snažia nájsť riešenia tohto vážneho problému. Jednou z navrhovaných stratégií je využívanie ľahších, ale rovnako pevných materiálov pri výstavbe budov. Súčasne sa uvažuje o optimalizácii návrhov s ohľadom na rozloženie hmotnosti, aby sa minimalizovalo zaťaženie základov a podložia. Tieto opatrenia by mohli pomôcť obmedziť negatívne dopady rastúcich mrakodrapov na mestskú infraštruktúru.

Záchranu New Yorku pred postupným potápaním možno dosiahnuť len koordinovaným úsilím. Mesto, ktoré sa vždy vyrovnávalo s výzvami a prevyšovalo očakávania, by malo teraz rýchlo konať a prijať opatrenia na zabezpečenie svojej budúcnosti. Inak by slávne "Veľké jablko" mohlo čeliť v budúcnosti vážnym dôsledkom.