NASA zverejnila úžasné nové vesmírne snímky spojením schopností vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a röntgenového observatória Chandra

Štyri nové snímky zverejnené minulý týždeň poskytujú pohľad na dve galaxie, hmlovinu a hviezdokopu. Snímky umožnili údaje zozbierané z röntgenového observatória Chandra, vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a Hubblovho vesmírneho teleskopu.

4 snímky vesmíru, ktoré zverejnila spoločnosť NASA

„Každý snímok spája röntgenové snímky Chandry – formu vysoko energetického svetla – s infračervenými údajmi z predtým zverejnených snímkov z Webbovho teleskopu, ktoré sú pre voľné oko neviditeľné,“ uviedla NASA v sprievodnom vyhlásení k zverejneniu. Pozrite sa s nami detailnejšie na jednotlivé snímky nižšie.

Prvý snímok zobrazuje farebnú hviezdokopu NGC 346, ktorá je akoby mestom hviezd. NGC 346 je hviezdokopa v galaxii vzdialenej 200.000 svetelných rokov od Zeme – je to akýsi malý tzv. Magellanov oblak, ktorý môžete vidieť voľným okom na niektorých z najtemnejších obloh na Zemi.

hviezdokopa NGC 346

Hviezdokopy sú ako masívne mestá, ale pre hviezdy. Môžu pozostávať zo stoviek až miliónov hviezd, ktoré sa všetky tvoria v oblastiach medzihviezdneho plynu a prachu, nazývané ako molekulárne oblaky. Vďaka teleskopu Jamesa Webba môžeme tento plyn a prach vidieť ako fialovú a ružovú hmlu prenikajúcu medzi jasné a žiarivé hviezdy na obrázku vyššie. „Údaje od Chandry tiež ukazujú mladé, horúce a masívne hviezdy, ktoré vysielajú silný vietor z ich povrchov," uviedla NASA.

Na tejto fotografii je možné spozorovať dokonca aj pozostatok supernovy. Podľa NASA je to fialový oblak v ľavej hornej časti obrázku.

Ďalšia snímka zobrazuje krásnu špirálovú galaxiu NGC 1672, ktorá predvádza svoje čierne diery a neutrónové hviezdy. Od Zeme je vzdialená asi 60 miliónov svetelných rokov. Astronómovia ju klasifikujú ako špirálovú galaxiu s „mrežou“ vďaka jej tvaru, ktorý zahŕňa rovné „mrežované“ ramená hviezd blízko jej stredu. Ramená ostatných špirál sa pri približovaní k jadru viac otáčajú.

galaxia NGC 1672

Na obrázku röntgenové údaje z observatória Chandra odhaľujú čierne diery v procese pomaly pohlcujúcich sprievodných hviezd, ako aj zvyšky supernov a neutrónové hviezdy – extrémne husté jadrá masívnych hviezd, ktoré dosiahli svoj koniec.

Tretia snímka – očarujúca špirálová galaxia M74 – vyzerá ako umelecké dielo. M74 sa niekedy nazýva Fantómová galaxia, pretože je relatívne slabá a je ťažšie ju vidieť pomocou malých ďalekohľadov ako niektoré iné galaxie. Od Zeme je vzdialená približne 32 miliónov svetelných rokov. „Webbov teleskop načrtáva plyn a prach v infračervenej, zatiaľ čo údaje Chandry ukazujú na vysokoenergetickú aktivitu hviezd pri vlnových dĺžkach röntgenu," informuje NASA. „Optické údaje z Hubblovho teleskopu ukazujú ďalšie hviezdy a prach pozdĺž prachu," dodala.

Podobne ako galaxia Mliečna dráha, v ktorej sa nachádza Zem, aj Messier 74 (M74) je špirálová galaxia, ale je vzdialená 32 miliónov svetelných rokov.

Posledným snímkov zo štvorice je majestátna Orlia hmlovina M16, ktorá vyzerá ako vylietavajúci duchovia. Messier 16 (M16) je približne vzdialená „len" 6 500 svetelných rokov. Snímok zobrazuje zónu oblohy nazývanú „Piliere stvorenia", ktorá obsahuje husté oblaky prachu a plynu, ktoré tu vidíme, obsahujúce mladé hviezdy.

„Na obrázku z Webbovho teleskopu sa nachádzajú tmavé stĺpy plynu a prachu, ktoré zakrývajú zopár zostávajúcich hviezd, ktoré sa práve vytvárajú," povedala NASA. „Zdroje Chandry, ktoré vyzerajú ako bodky, sú mladé hviezdy, ktoré vyžarujú množstvo röntgenových lúčov," uviedla tiež NASA.

Messier 16 (M16)