Paint je nová komédia v hlavnej úlohe s Owenom Wilsonom, ktorá spojí vzťah k umeniu s fádnym humorom

Nie je ťažké prísť s hlúpym a otrepaným nápadom na komédiu – problém je roztiahnúť tento koncept na 90 minút. Zdá sa, že sa to tvorcom filmu Paint nie celkom podarilo. Napísal a režíroval ho Brit McAdams, ktorý netvorí obzvlášť vážne či konceptuálne zložité filmy. Jeho najnovší počin Paint nie je výnimkou. Je to komédia, ktorá sa prakticky sústreďuje okolo jediného obrazu: Owen Wilson oblečený ako maliar typu Boba Rossa – doplnený o afro – čo by pochopiteľne prinútilo každého, kto má v hlave takýto obraz, vidieť tento film.

Owen Wilson v úlohe maliara Carla Narglea

Wilson hrá Carla Nargla, hostiteľa najpopulárnejšieho maliarskeho programu vo Vermontskej televízii. Nargle si celé desaťročia vybudoval publikum, ktoré miluje jeho tiché vystupovanie, keď maľuje krajinku za krajinkou – pričom vo všetkých často predstavuje presne tú istú horu. Z hľadiska vermontskej verejnoprávnej televízie je Carl Nargle hviezdou. Televízia však najme ďalšiu maliarku, Ambrosiu (Ciara Renée), ktorá bude vystupovať hodinu po Carlovej show. Ambrosia je o niečo odvážnejšia, za hodinu namaľuje viac ako jeden obraz (šok pre svet verejnoprávnych maliarskych programov) a jej práca je značne dobrodružnejšia ako Carlova, keď maľuje veci ako napríklad UFO vypúšťajúce galóny krvi do lesa.

Bob Ross (vľavo) - predloha Wilsonovej postavy Carla Narglea (vpravo)

Za obsadenie Ambrosie je zodpovedná Katherine (Michaela Watkins), ktorá pracuje pre stanicu a je navyše Carlovou bývalou milenkou. Po ich rozchode sa Carl romanticky dostal cez zvyšok personálu stanice. Hoci ho za to nenávidela, Carl si nenašiel ďalšiu múzu ako Katherine. Keďže Ambrosia pomáha zvyšovať sledovanosť stanice, Carlova hviezda začína padať a v Burlingtone vo Vermonte nie je dosť miesta pre dvoch maliarov vo vysielaní.

Herečka Ciara Renée v úlohe konkurujúcej maliarky Ambrosie

Tematicky sa film Paint prezentuje na Anchormanovský film s nehanebne sexuálnym Bobom Rossom, ale s týmto konceptom sa absolútne nič nerobí. Zdá sa, akoby si McAdams myslel, že jednoduchý pohľad na Carla a jeho obrie vlasy a zastarané westernové košele – vizuálny gag, ktorý už prebehol pred začiatkom filmu – bude stačiť na udržanie tohto filmu nad vodou. Väčšina pokusov o humor tu jednoducho poukazuje na inherentnú hlúposť Carla a jeho zastarané spôsoby. Stále je zmätený z mobilných telefónov, nevie, čo je Uber, a je ohromený počtom stránok, ktoré dokáže odfaxovať jeho najnovšia romantická výprava. Carl sám o sebe nie je obzvlášť zábavný - nič proti Wilsonovi, ktorý sa role ujal skvelo - a scenár nerobí nič iné, ako opakuje jeho zastaralý postoj a štýl.

Je však mätúce, ako zriedkavo sa v McAdamsovom scenári skrýva humor. Nie je to tak, že by sa Paint pokúšal o zlé vtipy, ktoré nepristanú, aj keď ich je niekoľko, vtipov jednoducho nie je veľa. Namiesto toho sledujeme tohto zastaraného umelca, ktorý sa snaží zistiť svoj profesionálny a milostný život pomerne priamočiarym spôsobom. Napriek tomu, že to skončilo úplne vražedným vtipom, ktorý prichádza z ničoho nič vzhľadom na to, čo tomu predchádzalo, Paint nie je zlým pokusom o komédiu jednoducho preto, že akoby ani nemá pocit, že by sa o to pokúšal.

McAdamsov scenár tiež nedáva publiku veľa dôvodov, aby sa zaujímali o rozprávané príbehy alebo postavy v strede filmu. Carl je okamžite predstavený ako trochu zženštilý umelec, ktorý dovolil, aby sa mu úspech dostal do hlavy, takže nie je dôvod, aby sme sa o jeho cestu zaujímali. Podobne, príbehy všetkých ostatných postáv sa z veľkej časti sústreďujú okolo Carla, čo sťažuje oceniť, čo s nimi film robí samostatne. Napríklad Paint vytvorí potenciálne zaujímavý vzťah medzi Katherine a Ambrosiou a potom ho zahodí bez akéhokoľvek skutočného dôvodu, okrem toho, že nad oboma týmito postavami sa vo veľkom týči tieň Carla.

To všetko je škoda, vzhľadom na to, že Paint má solídne obsadenie plné skvelých komediálnych hercov, ktorí sú do značnej miery premrhaní. Watkins je vždy skvelá a je tu očarujúca, ale takmer nič jej nedajú spraviť. Dokonalým príkladom tohto typu ignorovania komediálneho talentu Paint je Ryan Gaul, ktorý hrá vodiča dodávky, ktorý nemá jedinú líniu a používa sa len ako akési dejové zariadenie. Nástroje sú na to, aby sa Paint stal komédiou s potenciálom, ale zdá sa, že McAdams nevie, čo s nimi robiť.

To nás privádza k Wilsonovi, ktorý robí, čo môže ako Carl, ale bez scenára, ktorý by ho podporil, sa potáca v rovnakých manévroch a sotva existujúcich vtipoch. Určitým spôsobom má Paint takmer pocit, že sa snaží byť ako filmy Jareda Hessa (skôr na úrovni džentlmenov Broncosov, a nie Napoleona Dynamita, alebo dokonca Nacho Libre), a niekedy pripomína Wilsona z obdobia 2000-tych rokov vo filmoch ako Zoolander alebo Starsky & Hutch. A hoci by bolo skvelé znovu vidieť Wilsona v takomto stave, maliar nie je dobrým znázornením Wilsonových komediálnych darčekov.

Paint je zvláštny pokus urobiť komédiu a zároveň urobiť čo najmenej, aby bola komédia skutočne zábavná. Aj keď plagát s afrom Owena Wilsona môže dostať ľudí do kinosedadiel, nezabráni im však vstať a odísť. McAdams má všetok potenciál a personál na to, aby z Paint urobil niečo viac než len vtipný obrázok natiahnutý do 90-minútového filmu. Namiesto toho McAdams vezme jeho plátno a poničí ho zlým náterom.

trailer k filmu Paint