Čítam už po tretí raz výnimočnú knižku „Umělcova cesta“ od Julie Cameron a znovu a znovu tam objavujem ďalšie vzácne poklady. Znovu a znovu sa dotýka najtajnejších záhybov v mojom vnútri a volá ma – slobodne tvoriť!
Nie, táto knižka, aj keď sa charakterizuje ako „cesta k uzdraveniu vnútorného umelca v nás“ zďaleka nie je len pre umelcov a o umelcoch. Julie Cameron, známa a úspešná americká autorka, dramatička, scenáristka a koučka kreativity pozýva čitateľa, aby si spolu s ňou prešiel pozoruhodnú niekoľkotýždňovú školu oslobodzovania kreativity, na ktorej konci znovuobjaví svoje stratené túžby, sny, ambície. Svoju autentickosť a pravdivosť, ktorá sa netýka len nového obrazu, knižky, či hudobnej skladby ale žitia ako takého. Oslobodenia nášho temperamentu, nášho smiechu, originálneho spevu, našej unikátnej životnej cesty, našej jedinečnosti.
Čo všetko ich uväznilo? Čo uväznilo naše slobodné písanie, tvorenie, maľovanie, naše pocity, naše nahlas vyslovené názory? Aj tomuto sa venuje Julie Cameron vo svojej knižke. Vyzýva nás byť odvážnymi a zahrať sa spolu s ňou na detektívov. Začať kopať. Kopať vo svojej duši, nachádzať spomienky, situácie, výroky, presvedčenia, ktoré nám zviazali ruky. Ktoré nám povedali, že už nikdy v živote nemôžeme vydať zo seba hlások. Že nemáme písať. Že nemáme tak čudne tancovať. Behať. Že nemáme byť vôbec takí čudní, svojskí, iní....
Vlastne nám tieto jedovaté a smrteľné slová hovoria, aby sme neboli tými originálmi, ktorými nás Boh stvoril! Niekde na ceste nás zakríknu. Aby sme sa báli vlastného mocného hlasu. Svojho 23. odtieňu modrej, ktorý je iný, ako všetko-všetúčko ostatné na svete. Aby sme sa zľakli svojej nedokonalosti. Ktorá patrí k procesu tvorby tak, ako dych k životu.
No niekto nám povie, že my nesmieme byť nedokonalí. Že ak nemáme byť dokonalí, tak radšej nerobme nič. A tak nerobíme. Prestaneme. Zakopeme spoľahlivo všetky sny. Songy stíchnu. Skladby nevzniknú. A v našich srdciach plačú nenapísané knižky, divadelné hry, a ďalšie krásne projekty, ktoré Boh chcel priviesť cez nás na tento svet!
"Pamätajte, že tu je tvorivá energia, ktorá sa chce vyjadriť cez vás. Keď začnete, neposudzujte dielo ani seba, to môžete vyriešiť neskôr Nechajte Boha, aby pracoval cez vás..." Julie Cameron, Umelcova cesta
Ak aj po dvadsiatich rokoch plačeme nad našou pochovanou túžbou spievať, maľovať, alebo napísať knižku receptov, odísť na Aljašku, či založiť si youtube kanál, je čas zahrať sa na toho detektíva a odhaliť klamstvá v našom podvedomí (niekedy sú aj celkom na plytčine - vo vedomí, o to ľahšie sa s nimi vysporiadame), ktoré tieto sny a našu tvorivosť uväznili. Odkiaľ pochádzajú, z akých situácií, výrokov?
Budete možno zaskočení, že keď si dáte čas a priestor položiť túto otázku, aké odpovede, spomienky, obrazy na vás začnú vyskakovať. U mňa to boli naozaj prekvapivé veci, nad ktorými by som mávla rukou ako nad "prkotinami". Ale...
Učiteľka v 4. triede s vráskou na čele odmieta moje dielo. Mali sme za úlohu napísať vlastnú básničku, a ja som sa na to vrhla s nadšením a poctivo, lebo slovenčina bola jedným z mála mojich milovaných predmetov, vlastne ten najmilovanejší! No moje dielo bolo odmietnuté, s tým, že asi nie je moje, že som ho odniekiaľ opísala. Aké klamstvá a bloky som si z toho vytvorila?: „Odo mňa nikto neočakáva niečo dobré! Odo mňa sa neočakáva skutočné umenie! Na to sú predurčení iní, to ja určite nedokážem! Aj tak sa neoplatí úprimne a od srdca tvoriť, lebo aj tak tomu nikto neuverí, neprijmú to...“
Prísny dirigent detského zboru Slovenského rozhlasu ma prijíma, no zadeľuje k trochu mladším deťom, ako som ja. Ani som nechcela vysvetlenie prečo, pustila som sa do náreku. Možno to bolo pre mňa lepšie, možno to boli nejaké pravidlá zboru. No ja som si to vysvetlila tak, že: "Iní budú mať vždy prednosť, ty choď k tým menším, iní sú k tomu predurčení, ty si priemer, a priemerom aj zostaneš, nikoho nezaujímaš..."
A do tretice - raz som na skúškach nezaspievala, netrafila jeden taký rafinovaný poltón na prvý raz. Áno, aj takáto hlúposť sa mi vynorila! Klamstvo z toho vyvodené? "Ako si opovažuješ nebyť dokonalá! Ak nie si dokonalá, nie si umelec! Ak nie si dokonalá, nemáš čo otravovať vzduch, ľudí, okolie svojím spevom, písaním, akýmkoľvek (umeleckým) prejavom!"
Presne tieto klamstvá som si vzala na svoje plecia, do svojho srdca. Klamstvá, ktoré ma zastrašili, znechutili, paralyzovali, odtiahli od mnohých nôt, ktoré som mohla zaspievať, riadkov, ktoré som mohla napísať a ktoré Boh chcel cezo mňa poslať do tohto sveta.
Klamstvá, ktoré nás chcú odďaľovať od našej podstaty. Od radosti, tvorivosti, ktoré keď pretekajú naším životom, sme bližšie k nášmu stvoriteľovi. Aj od toho bláznivého smiechu, čudného tanca, iného odtieňu svetla v očiach, ktoré nás robia jedinečnými a rozpoznateľnými uprostred všetkých miliárd ostatných párov očí.
Ak cítite, že vo vás ležia nenapísané príbehy, nevykonané cesty, nevyslovené slová, nezapsievané tóny a nezrealizované projekty, vydajte sa na niekoľkotýždňovú Umelcovu cestu s Julie Cameron a hľadajte tie poklady v sebe, na ktoré svet čaká...
„Odmietame pochopiť, že na to, aby sme niečo robili dobre, musíme byť najskôr ochotní robiť to zle.“
Julie Cameron, Umělcova cesta
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies