Vedeli ste, že na zozname UNESCO sa nachádzajú aj fujara, horehronský spev či naše bábky?

O výnimočných pamiatkach, ako sú drevené kostolíky na východe, centrum Banskej Štiavnice, Bardejova, či aragonitová jaskyňa čo-to vieme a sme si vedomí, že tieto pojmy figurujú medzi oficiálnymi pamiatkami Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

No vedeli ste, že Slovensko zastupujú v tomto zozname aj nehmotné poklady a unikáty, ktoré robia našu krajinu špecifickou a výnimočnou? Poďte sa s nami pozrieť na slovenské fenomény, ktoré sa dostali do zoznamu nehmotných pamiatok UNESCO, ktorý existuje od r. 2001.

Fujara

Asi náš najtypickejší hudobný nástroj, ktorý dostávajú ako dar aj vzácne štátne návštevy na Slovensku. So svojimi typickými melancholickými tónmi je úzko spätá s obrázkom slovenskej prírody a nevie sa o tom, že by sa používala niekde inde na svete.

Typická je najmä pre oblasť Poľany a Gemera. Používali ju najmä pastieri, využívala sa aj pri rôznych slávnostných a smútočných príležitostiach. Vyrába sa zvyčajne z bazového, niekedy zo smrekového dreva. Do zoznamu UNESCO bola zapísaná v r. 2005.

Modrotlač

Špecifická technika farbenia textílií s viac ako 300-ročnou tradíciou, ktorá je nielen našou tradíciou, no rozvíja ju aj dnešná generácia remeselníkov. Vzor sa tlačí na látku pomocou krycej zmesi a indiga – rastlinného modrého farbiva, ktoré sa ťaží z tropického indigovníka. Modrotlač bola mimoriadne obľúbená v meštianskych kruhoch najmä v 2. polovici 18. storočia, dielne ste našli takmer v každom meste a mestečku. Unikátny vzor si našiel cestu na pracovný aj sviatočný odev, obrusy, posteľnú bielizeň, nosil sa na krstoch, svadbách, pohreboch. O tento zápis v zozname UNESCO sa delíme s Českom, Maďarskom, Nemeckom a Rakúskom od r. 2018.

Horehronský viachlasný spev

Áno, aj takýto slovenský unikát si všimli vo svete. Aj táto kultúra sa viaže na našu tradíciu pastierstva a valašstva, ich spôsob života. Spev je typický obdivuhodnými harmóniami vo viachlasoch, interpretačnými nuansami a ťahavými tónmi. Jeho rodiskom sú najmä obce Šumiac, Telgárt, Vernár, Pohorelá, Heľpa, Závadka... Typické intenzívne hrdelné prejavy spevu sa výborne vynímali v prírodných scenériách Horehronia. Viachlasný spev tohto regiónu sa dostal do zoznamu UNESCO v r.2017,  najznámejšou piesňou tohto žánru je Na kráľovej holi.

Bábkarstvo

Spolu s Českou republikou sa delíme o ďalší zápis – umenie tradičného bábkarstva. Prvé zmienky o tejto kultúre u nás sa tradujú už do 17. storočia, rozšírilo sa sem vďaka kočovným bábkarom, ktorí sa živili divadlom. Odvtedy sa bábkarske remeslo odovzdávalo z generácie na generáciu a zdokonaľovalo. Dnes je nerozlučne späté s naším divadelníctvom, výtvarným umením, nedeľnými rozprávkami nášho detstva. Spája sa v ňom hneď niekoľko umeleckých prúdov a zručností – rezbárstvo, maľovanie a obliekanie bábok. Do zoznamu UNESCO sa tento pojem dostal v r. 2016.

Gajdošská kultúra

O rok skôr, v r. 2015 sa na svetový zoznam nehmotného dedičstva dostala aj naša gajdošská kultúra. Ešte na začiatku 20. storočia  bola rozšírená hojne po celom území Slovenska, dnes už máme len niečo cez sto gajdošov. No nezameniteľný zvuk tohto nástroja z kovu, dreva a kože zvierat môžete počuť na viacerých folklórnych festivaloch.

Chov lipicanov

Jedným z najnovších zápisov Slovenska na zozname UNESCO z r. 2022 je tradícia chovu plemena koní lipican. Zmienky o chove tohto plemena u nás sa datujú do 18. storočia, dnes je ním preslávený najmä Národný žrebčín Topoľčianky, založený v r. 1921, v mene ktorého bolo požiadané o zápis.  Dnes majú Topoľčianky ako uznaná chovateľská organizácia vo svojich stajniach vyše 200 lipicanov.

V zozname nehmotného dedičstva UNESCO od r. 2013 nájdete zo Slovenska aj pojem terchovská muzika. O zápis žiadala obec Terchová, o ktorej sa hovorí, že je tam najviac spevákov a muzikantov na meter štvorcový. Typický je pre ňu sugestívny viachlasný prejav.

Poslednými dvomi slovenskými unikátmi, ktoré sa dostali do medzinárodných zoznamov sú drotárstvo – pôvodne vandrovné doplnkové zamestnanie, ktoré sa zo 150 drotárskych obcí na severe Slovenska rozšírilo do celej krajiny ako výnimočný druh umenia, a sokoliarstvo, ktorého tradícia u nás siaha až do 5. storočia a ktoré ako jeden z mála štátov vyučujeme na strednej škole v Banskej Štiavnici.