Novelu zákona o štátnom jazyku treba novelizovať

Novelu zákona o štátnom jazyku je podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd) potrebné novelizovať nielen v časti týkajúcej sa sankcií a dohľadu, ale aj vo všetkých ustanoveniach, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, zasahujú do súkromia, autorských práv, vnútorného života jednotlivých komunít či spolkov alebo majú retroaktívny účinok. Za potrebné tiež považuje dať jazykový zákon do rovnováhy s právnou normou o používaní jazykov menšín tak, aby zabezpečovali efektívnu rovnosť všetkých občanov s osobitným zreteľom na etnicky zmiešané územia.
      Úpravu tejto legislatívnej normy potvrdil na dnešnej tlačovej konferencii aj minister kultúry a cestovného ruchu Daniel Krajcer. Po novom by nemala ísť na úkor príslušníkov národnostných menšín a zabráni sa ich šikanovaniu. "Nebude to vec, na ktorú by sme chceli špeciálne čakať," reagoval na otázku, kedy by mohlo k zmene zákona prísť.
      Novela jazykového zákona platí na Slovensku od septembra 2009, dodržiavanie pravidiel štátneho jazyka je tak pod prísnejším dohľadom ministerstva kultúry. Právna norma okrem iného opätovne zaviedla sankcie za nedodržiavanie spisovnej slovenčiny. Pokuty môžu dosiahnuť až 5000 eur. Práve sankcie, ktorým predchádza písomné upozornenie, majú zabezpečiť vymožiteľnosť zákona.
      Táto zmena mala reagovať na problémy s praktickou realizáciou staršej verzie zákona, čo kritizovali predstavitelia Maďarskej republiky, obe slovenské politické strany reprezentujúce maďarskú menšinu, ako aj maďarské mimovládne organizácie. Podľa SMK zákon okliešťuje jazykové práva národnostných menšín. Strana Most-Híd sa zase obrátila na prezidenta, aby predmetnú legislatívnu normu nepodpísal. Ako upozornila, zákon škodí Slovákom aj občanom SR inej ako slovenskej národnosti.
      "Súčasný vzťah slovenského jazyka a jazyka menšín na týchto (zmiešaných, pozn. TASR) územiach je značne jednostranný," konštatoval Chmel s tým, že slovenčina je vo verejnej komunikácii dominantná, až výlučná, a to bez ohľadu na početné zastúpenie etník v danom sídle. Riešenie situácie preto vidí aj v dokončení dôslednej implementácie Charty regionálnych a menšinových jazykov tak, ako to odporúča Rada Európy a vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny.
      Chmel chce okrem toho iniciovať vznik tzv. zákona o podpore menšinových kultúr. Ten by podľa jeho slov neriešil len otázku financovania. Objasnil, že nadväzujúc na Ústavu SR a dohovor Rady Európy a ochrane menšín by mal tvoriť právny základ pre dlhodobú koncepciu podpory a udržateľného rozvoja národnostných kultúr vrátane definovania postavenia tradičných kultúr na území Slovenska.
      Otvorením spolupráce a priestoru sa budú menšiny na Slovensku môcť cítiť ako doma, myslí si Chmel. Nebudú tak musieť podľa neho hľadať politickú vlasť niekde inde. "Na tú kultúrnu vlasť majú pravdaže nárok či právo, ale to máme napokon všetci," uzavrel.

Zdroj: TASR